Vo finále súťaže o novú vizuálnu identitu múzea si zmeralo sily päť účastníkov – Francesco Ciampa, Little Greta, Redkroft, The Codeine, Futu a DADADA, ktoré sa stalo víťazom. Múzeum na svojich sociálnych sieťach sľubovalo odhalenie finálových prác v rámci open air výstavy, no keďže aktuálne je open air vcelku neistý koncept, ostáva počkať na alternatívu v online kulisách.
Pokiaľ ide o jednotlivé práce, k nahliadnutiu sú zatiaľ dva z projektov – návrh od varšavského Redkroftu a víťaz z produkcie vilniuského DADADA. Na rozbeh začnime konceptom, ktorý skončil ako finalista.
Roztrhnuté mesto
Autori zo štúdia Redkroft založili svoj koncept na myšlienke roztrhnutia a rozdelenie, keďže takmer tretina obyvateľov poľskej metropoly sa v gete ocitla v izolácii od zvyšku. Myšlienka je prítomná aj v samotnom logu, ktoré je inak čisto typografické. Na znázornenie vizuálnej metafory slúži zväčšená medzera medzi časťami slov.
Ako hovoria dizajnéri, ich cieľom bolo jasne komunikovať tragické rozdelenie mesta a dať takouto formou ľuďom podnet na zamyslenie. Vnuknúť im myšlienku, že je niečo v neporiadku a že nejde o prirodzený stav. Kľúčová idea sa rozvíja aj v ďalších materiáloch novej identity. Prvok roztrhnutia je teda prítomný v merkantile, plagátoch či outdoor nosičoch.
Posolstvo zachytené v logu je priamočiare a jaséá, presne ako bol zámer autorov. Možno však bude pre niekoho až príliš nenápadné a môže spôsobiť skôr moment typu “?” než “aha!”. Najmä, keď je logo súčasťou nejakého celku a nevyniká ako samostatný element. Je však aj pravdou, že vizuálna identita ≠ logo a práve šklbance prítomné v každom z výstupov komunikácie ideu rozdelenia prezentujú spoľahlivo, v niektorých prípadoch naozaj nápadito.
Identita ako celok je konzistentná, vcelku kompaktná s jasne definovanými motívmi, ktoré využíva. Limitovaná paleta obsahuje vzdušnú bielu, neutrálnu béžovú a výraznú modrú. Typograficky identita využíva kontrastnú dvojicu mierne kondenzovaného serifu Editorial New od Pangram Pangram a vzdušnej grotesky Firs Neue od TypeType (jeden by si myslel, že autori identity majú záľubu v písmolejárňach s istým typom názvov).
Memodentita
Poňatie dizajnérov z litovského štúdia DADADA vníma branding múzea cez pamäť. Memotyp namiesto logotypu, memografia namiesto typografie a podobne. Koncept sa sústredí na pamäť a jej úlohu v 21. storočí. Súčasťou identity je custom typografia, ktorá má vyjadrovať prepojenie židovského a poľského dedičstva. Variabilné logo je možné obmieňať a z jeho fragmentov skladať mená či iniciály ľudí, na ktorých by sa nemalo zabudnúť.
Farebnosť, podobne ako pri identite od Redkroftu pozostáva z niekoľkých farieb, kde majú svoje miesto nenápadné aj výrazné tóny. Nosnou je červená, ktorá funguje dobre, prirodzene priťahuje pozornosť, na druhej strane aplikácie s fotkami a červeným filtrom sú trochu prvoplán. Podobne ako linková interpretácia budovy Szipital Bersohnów i Baumanów, v ktorej sa nové múzeum po rekonštrukcii otvorí.
Celkovo je asi najsilnejším elementom identity DADADA práve logo, ktoré predstavuje spoľahlivý základný kameň. V porovnaní s logotypom úvodného “roztrhaného” konceptu je viac zapamätateľné a originálne. Aj bez dodatku Warsaw Ghetto Museum vie tento symbol fungovať ako jasná identifikácia toho, čo zastupuje.
Aký je váš názor? Ktorá identita podľa vás funguje lepšie?
zdroj: Redkroft, Muzeum Getta Warszawskiego