Chvála farebnosti

Je niekedy až podivuhodné, ako blízko sú rukolapné príklady o úskaliach našej komunikácie. Mnoho z nich leží na prienikoch základných farebných polí. Ľudské predstavy o tom, ako vyzerá ružová, cyklámenová, fialová či tyrkysová farba sa tak veľmi líšia, že sme nútení pomenovávať farby číslami a priraďovať im presné zloženie.

Ich súhrn, vytvárajúci vyčerpávajúci systém, by mohol byť riešením, keby paralelne neexistovalo tak veľké množstvo systémov. Samozrejme, že mnoho z nich vzniklo z potreby rešpektovať technické podmienky, za akých sú farby vytvárané a vyrábané. Problémom nie je zhodnúť sa na čísle v danom vzorkovníku, ale zhodnúť sa na predstave. Sú to slová, pojmy, ktoré majú toľko rôznych výkladov ako odlišných priradených výsledkov. Pritom všetci pozeráme očami, ktorých biologická podstata je rovnaká. Rovnaké svetlo dopadá na rovnaké receptory v našej sietnici, vyvoláva rovnaký fotochemický proces a rovnaké elektrické impulzy prenášajú informáciu o jeho výsledku do zrakového centra v mozgu. Všetko sedí a predsa sa nezhodneme na ružovej… Ako sa má spoločnosť dohodnúť na predstavách o zložitých závažných rozhodnutiach, keď nie sme schopní rovnako pomenovať to, čo rovnako vidíme? Možno je chyba nášho videnia v tom, že nie sme ochotní načúvať, že sme zatvorení do vlastných systémov a málo sa snažíme ošiahať si cudzie svety. Možno len príliš trváme na pomenovaní toho, na čom až tak veľmi nezáleží. Podstata harmónie nespočíva v pomenovaní, ale v tom, či je to tá pre nás správna farba a ako dobre ladí so všetkými farbami, ktorých sa dotýka, s ktorými žije v jednom obraze. Na toto už návod nie je, aj keď farebných schém pre tento účel je tiež dostatok, ale ich pravidlá sú buď priveľmi priamočiare, alebo priveľmi subjektívne. To je to kľúčové slovo – subjektívne, slovo spojené s názorom a citom. Aj preto si myslím, že skutoční grafici, dizajnéri a výtvarníci, ktorí vládnu touto schopnosťou sú nositeľmi niečoho podobne výsostne človečenského ako básnici či muzikanti. Teda vtedy, ak hovoríme o skutočných a dobrých grafikoch, výtvarníkoch, básnikoch a muzikantoch. Sme to však my ostatní, ktorí priraďujeme ich výsledkom hodnotu, akú majú pre nás. Preto sa nám niečo viac páči, lepšie na nás vplýva, niečo čítame, počúvame, obliekame si, vešiame na stenu.

Farba však viac ako hocičo iné by nám mala pripomínať, že nesmieme príliš rýchlo posudzovať len na základe prvého zrakového dojmu. Veci sú vo svojej podstate iné a farba, ktorú v spojení s nimi vnímame, je im „nevlastná“, odvrhnutá povrchom nepohltená časť spektra. Je to len uhol pohľadu. Osloboďte sa od samozrejmosti a keď pozriete von, skúste zabudnúť na fyziku, chémiu, pravidlá i systémy. Aspoň na chvíľu naplno vnímajte dar, že vidíte farebne – radujte sa len, že tráva je zelená, nebo modré a odťahovka, ktorá vám práve odváža auto, má na boku nádherný žltý pruh…

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty