Starý ako blackletter – dejiny typografie I.

Umenie tvorby písma – typografia – a jej ovocie – fonty – sú dnes už neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Písma majú rôznu hrúbku, výšku, tvary, tón. Je ich toľko, že si len ťažko predstaviť časy, kedy bolo písiem iba niekoľko. Alebo jedno. Blackletter od Gutenberga.

V dobe pred vynálezom kníhtlače a teda aj písma Blackletter vznikali všetky písomnosti ručne, väčšinou ich „vyrábali“ mnísi v skriptóriách. Bolo síce naozaj pekné mať takú knihu na polici, ale čo z toho, keď ich bolo takto vytvorených možno päť? Nehovoriac o tom, koľko trvalo napísať jednu knihu. Veľa času, veľa peňazí.

Blackletter do každej rodiny

S cieľom sprístupniť knihy väčšej skupine ľudí vynašiel Johannes Gutenberg kníhtlač. Písmo, ktoré v rámci vynaliezania okolo roku 1450 navrhol, bolo práve typu Blackletter, ktorý sa zvykne nazývať aj Gothic, Fraktur alebo Old English. To len keby, bolo treba občas použiť synonymum.

Toto písmo malo znaky s výrazným rozdielom medzi hrubými a tenkými ťahmi. V niektorých prípadoch obsahovali pätky ozdobné „chvostíky“. Predlohou mu bolo práve pôvodné písmo z rukopisov.

Typografia, ktorou sa Gutenberg inšpiroval, samozrejme nezostalo jediným svojho druhu. Už od počiatku 12. storočia vznikali tzv. blackletter písma v celej západnej Európe. Postupne sa sformovala celkom pestrá ponuka, avšak za štyri hlavné rodiny sú považované Textura, Rotunda, Schwabacher a Fraktur.

Rozdiely v jednotlivých rodinách Blackletter písma

Čas na dôchodok?

Okolo roku 1500 začala popularita Blackletteru pomaly upadať. Okrasné, ale veľmi zložité ťahy týchto písiem boli dôvodom, prečo ich neskôr (s výnimkou Nemecka a nemecky hovoriacich krajín) nahradili čitateľnejší Roman a z neho odvodený Italics. Ich jednoduchšie tvary mali aj ďalšiu výhodu – uľahčili aj samotný proces tlače.

V Nemecku písmo prežívalo najdlhšie – až do 20. rokov 20. storočia. Vtedy ho i v jeho domovine nahradili bezpätkové písma, ktoré si získali obľubu nemeckých vydavateľov aj dizajnérov. Situácia sa v prospech Blackletter písma opätovne zmenila, keď moc v krajine prevzali nacisti. Hitler vyhlásil sans serify za nenemecké (krásne slovo) a tzv. „Volk“ písmom sa stal Fraktur. Vo veľkej miere ho potom využívali až do roku 1941, kedy ho zase raz nahradili čitateľnejšie alternatívy.

Práve táto epizóda zo života Blackletteru mu najviac uškodila, pretože si ho veľa ľudí spája s nacizmom. Netreba však zabúdať na niekoľko storočí existencie písma, ktoré nemali s extrémizmom nič spoločné. V súčasnosti sa písma tohto typu stále využívajú. Stačí sa pozrieť na niektoré Times noviny alebo hip hopové či metalové CDčká. Tvary písmen však zužujú využitie na headliny, logá, plagáty a značenie. Alebo diplomy. Pozrite sa do zásuvky, či nenájdete aspoň jeden s Blackletterom :)