![DeTePe [dtp]](https://detepe.sk/wp-content/uploads/2020/11/detepe-logo-2020.png){kind=logo}
Grafici pripravujúci časopisy sa často stretávaju s tým, že dodané tlačové PDF inzercií majú pochybnú technickú úroveň. Preto ponúkam moje osvedčene riešenie pre prípravu bezproblémového tlačového PDF z inzercie zalomenej v Adobe InDesign s použitím ppd Adobe PDF 9.0 a Acrobat Distiller.
Požiadavky na tlačové PDF
- dokument ako kompozitné PDF verzia 1.4 (acrobat 5) a menej
- PDF musí mať zahrnuté všetky fonty (All Fonts Embedded)
- rozlíšenie fotografií 300 dpi, peroviek 1200dpi
- farebnosť CMYK (žiadne RGB, LAB, Pantone)
- žiadne ICC profily
- správny overprint (správne nastavené pretlače a vybratia)
- čierny text iba v K, nepoužívať registračnú farbu, nepoužívať CMY (až na výnimky ked je písmo veľké, hrubé a chceme dosiahnuť sýtu čiernu)
- správne maximálne pokrytie farieb podľa použitej technológie – novinový papier max. 240%, natieraný papier max. 300% (túto hodnotu si odporúčame overiť)
- spadávka 5 mm
- odsadenie orezových značiek 5 mm
- nepoužívať export do pdf, použiť tlač do PS a následne cez Acrobat Distiller vytvoriť PDF
Tlač do PS pomocou Adobe InDesign
nastavenia InDesign na stiahnutie
Výroba PDF z PS pomocou Acrobat Distiller
- stiahnite si nastavenie a použite ho na výrobu tlačového PDF
nastavenia Acrobat Distiller na stiahnutie
44 comments
Vďaka za návod. Nápomocný !
Laická otázka : Prečo sa odporúča tlač do PS a nie priamy export do pdf?
Laická otázka 2 : Platí aj pri napr. plagátoch, vizitkách, letákoch a pod., či skôr len na časopisy ? Alebo je to individuálne?
Vďaka za poučenie.
Tlačiarne, osvitky a CTP často vyžaduju prave PDF riešene cez Distiller. V minulosti vyslovene vrátili dáta pripravene cez Export, pripadne sa dokonca vedel vyskytnúť aj problém pri ripovani. Aké je to súčastnosti pri nových RIP-och by museli povedať práve operátori RIP-ov pre osvitky a CTP.
Dnes už PDF exportované priamo z programu pre nás nieje problém.
Problém nám však často robia ICC profily a rôzne transparencie, ktoré RIP nevie spracovať, takže ich buď úplne vyhodí alebo ich rôzne zdeformuje/prefarbí atď…
Na čo sa (bohužiaľ) vo väčšine prípadov príde až pri tlači.
Pri transparenciach nepomôže vo Vašom pripade vyroba pdf printom do PS a následne PDF ako vravi tento popis? Totiž podla tohoto navodu transparentnosť a podobné veci sú zlúčené.
v 9 prípadoch z 10 pomôže… :)
Ale už sa nám párkrát stalo, že aj takto vydistillovane pdf totálne zmagorilo…
Bohužiaľ ten postup čo uvádzate hore naozaj poctivo dodržuje len pár zákazníkov, väčšina sa riadi heslom – ,,však to sa nejako vytlačí“ a potom chodia nariekajúci, že je to zlé, že sa im to nepáči a že ,,oni to videli na monitore úplne inak“ :)
Argument s monitorom mám rád. Hlavne, keď sa jedná o nekalibrovaný monitor s TN matricou.
otazka na koľko spolahlivy je aj samotný RIP, ale to uz clovek nedokáže ovplyvnit.
otazka napríklad, či v dnešnej dobe vobec dodávaju klienti maketu, prípadne dokonca digitalny nátlacok, tym by sa dalo predíst problémom už na CTP predpokladam.
par rokov dozadu sme v studiu dodávali maketu ku vsetkemu čo slo na CTP, dnes neni cas na tlač a nie to ešte nejaku kontrolu na CTP
Maketa, alebo dokonca digitálny nátlačok je veľká rarita.
Kedysi sme mali vlastnú nátlačkovú tlačiareň, ktorá bola zakúpená spolu s CTPkom, bohužiaľ zapadla prachom…
Každý to chce mať rýchlo a hlavne lacno, kvalita ide bokom, ale taká je doba :)
Jednoznačne by to chcelo „osvetu“ a spätnú väzbu. Na DeTePe je na to priestor. Privítame články a príspevky aj z „druhej strany“, od operátorov CTP a priamo z tlačiarní.
Dobry den,
mozno laicka otazka, ale ako ovplyvnim aby celkove krytie nepresiahlo 300%. Ked mam obrazok a na nom text s tienom ktory mi nasoby.
Dakujem za odpoved.
Otázka či zvýšené krytie bude robiť problém v tak malej ploche ako je tieň a či t otlačiareň bude reklamovať. Iné by to bolo vo vačších plochach. Skúste prípadne založiť tému vo FÓRE a skúsime získať stanovisko z nejakej tlačiarne.
Tiež ma to napadlo, len som sa chcel utvrdit, temu zalozim, inak super web, zdielam :)
Bude záležať od chuti ľudí diskutovať a podeliť sa. Ďakujeme za podporu.
jednoznacne je dolezite, aby akykolvek text bol prevedeny do kriviek. vsetky tlaciarne maju radsej distilovane subory nez export, o tom niet pochyb. gradienty a pokrytia ploch nad 300 percent? gradienty su kapitola sama o sebe, castokrat odporucam gradientom sa takmer uplne vyhybat :)
vsetko berem, ale ten text do kriviek do je dost otravna zalezitost, to tak max. pre nejakeho corel vyrezavaca alebo corel cokolvek. nie?
castokrat sa stava, ze aj indd. robi problem s textom, moje oblubene“ krivky, CMYK, 300dpi, pdf., spadavka a orezove znacky“ nic viac potom cloveku ku stastiu netreba :)
… ale ako ste prišli na „pokrytie farieb maximálne 300% (maximálne pokrytie štyrmi farbami CMYK nesmie prekročit 300 %)“ …? … veď to priamo závisí od typu papiera na ktorý sa tlačí, od tlačiarenského stroja… etc.
no myslim ze s tymi 300 percentami clovek nic nepokazi a vyhne sa problemom.
pri zadavani mnozstva inzercie do casopisov pochybujem ze clovek bude zistovat kazde medium kolko percent je ich maximum a pre kazde medium bude zvlast pripravovat farebnost.
v pripadne specialit mimo inzercii ak vie ze tam potrebuje vela vela percent tak si overim priamo v tlaciarni.
v pripade novin alebo inych hnusacin by som si tiez overil.
Napríklad noviny vyžaduju max. 240%. Môžeme to definovať presnejšie, jednoducho povedané noviny 240%, časopisy + ine 300% a bude to presnejšie. Čo vy nato?
… jasné že takto je to lepšie… bez bližšieho vysvetlenia tých, ktorí v oblasti nie sú tak zbehlí a ktorým sú určené rady ako tento „článok“, len utvrdíte v „naučenej poučke“ ktorá nie je vôbec pravdivá… > je rozhodne rozumnejšie aspoň trochu vysvetliť o čo ide… inak na novinový papier ktorý nezvládne viac ako súčet všetkých tlakov napr. 240% budú nasilu „pchať“ 300%, pretože to čítali „v článku na DéTéPé – tak to musí byť predsa pravda!“… a v kvalitnej publikácií, ktorá potrebuje na vysokokvalitný natieraný papier súčet 325% by tiež hodili 300% a čudovali sa prečo nemajú správny kontrast a sýtosť farieb ako chceli… a presne táto skupina nebude stáť u tlačiara pri stroji a hýbať s tlakmi, kde sa to dá ešte hodne zachrániť = veď sa bavíme hlavne o „dodanej inzercii“, kde na tlačiareň ten, čo vytvára .PDF, nemá už žiaden dosah/kontakt…
V konečnom dôsledku vždy rozhodne „vstupna kontrola“ či inzercia je ok, alebo sučty alebo čokoľvek je zle. To by som sa nebal, že sa neozvú, všetci sme to zažili.
Otázka či v prípade 300% a 325% bude zásadný rozdiel.
Díky za pripomienky, upresníme.
… yes… len niekedy „vstupná kontrola“ zlyhá… alebo na ňu „už nebol čas“… :-) … x-krát sa už stalo aj že „sa neozvali“… :-) … všetci sme to zažili…
Otázkou je ako si zadefinujeme pojem „zásadný rozdiel“… keď to v tlači nevýjde tak ako si klient predstavoval… čiže z jeho pohľadu dopadne v tlači „zle“ a potom vymýšlajú reklamácie a nechcú zaplatiť, to by som za zásadný problém považoval… ;-) …
Mne sa stava ze som vstupna kontrola, ozvem sa kvoli napriklad spadavke 5mm ale odsadeni orezov 1,5 mm, trosku idem vyskolit grafika, ze dostane spatnu vazbu a pouci sa aby som to nemusel vyhadzoval v pitstope, a mozno ani ku grafikovi sa to nedostane, ale pipinka na marketingu ma pouci ze nikdy si nikto nestazoval takze problem mam len ja :-)
takze nakoniec som u odpornicky za debila :)
Hlavne by som zmenil Postscript level na 3 !!! A kodovanie Binarne…
Prečo level 3? Keď sa da 2 tak zlučenia priehladností budú bezproblémové všade.
Taktiež otazka akú výhodu by malo binárne kódovanie.
Level 2 ma 256 urovni gradientu na sedej… Level 3 uz ma 4096 a dalsia vec su Pantone farby, definovanie platov pri exporte atd…..
Toto je skor otázka na operátorov CTP, že ako v dnešnej dobe zvládajú level 3, v minulosti to nemali radi. Tento návod je písaný na to, aby človek ked podla neho bude postupovať, bude čo najmenšia šanca mať problem.
Otazka k Pantone farbam, aka by mala plynúť výhoda z level 3.
No ked uz niekto robi CTP (teda tlac rovno na platne) tak tie ripy musia urcite podporovat Level 3. Ak sa nemylim tak Level 3 sa pouziva uz od roku 1998…
Podporovať mohli a môžu, otázka ake je reálna skúsenosť v reálnom živote. V minulosti to bolo zlé. Vie nám k tejto problematike niečo povedať niekto z oblasti CTP? Pripadne aj od ripov pre digitálnu a veľkoplošnú tlač?
Já klientům běžně dodávám makety, které tisknu na A3 tiskárně OKI, která je +/- kalibrovaná.. nikoliv odborně, ale mnou pomocí CMYK vzorníku, k malému barevnému posunu dochází občas u některých barev, ale není to až tak dramatické. Ke své práci používám CMYK vzorník, má-li klient tak jeho design manuál, profi monitor EIZO… jinak někdy pro tiskárnu připravuji PDF přímo z InDesignu, export do PDF s předvolenými možnostmi, občas, hlavně na ofsetové novinové rotačce s tím měli problém, tak to honím přes distillera. …
a samozřejmě dělám-li grafiku novin, musím upravovat fotky zcela jinak , jinak je rozostřit atd, nežli pro grafiku tištěnou na nějakou křídu. a to se týká jak ČB tak i barevných fotek. Prostě novinový papír více saje…
Jinak si nemyslím o sobě, že jsem kdovíjaká grafická hvězda, ale vytáčí mne, když někdo sedí na teplém místečku v organizaci nějakého města a „vyrábí“ plakáty pro město na různé kulturní akce… když mi pak takovou grafiku pošle do nějakého titulu, co se tiskne ofsetem, těžko mu vysvětluji, že černou má složenou .. pojem soutisk asi slyšel ode mne poprvé…
milí grafici a kolegové .. učme se, vzdělávejme se… ať nás nemaj ostatní za blbce.. jen houšť takových článků !
Tpmáši, moc by se mi hodil alespoň krátký nástin, či rozšíření tohoto, aneb, jaké fígle máte vy :)
„dělám-li grafiku novin, musím upravovat fotky zcela jinak , jinak je rozostřit“
Myslím si, že Distiller vs. Export je definitivně uzavřená kapitola. Měl jsem s tím problém zatím jen při tisku v Číně a i tam už tisknou exportovaná PDFka korektně. Roky posílám exportovaná PDF na mnoho míst, takže pokud fakt nemáte smůlu na tiskárnu, kde se zastavil čas v roce 1995, neřešte to.
jaké fígle? pro novinový tisk? :) jednak se držím teda požadavků tiskárny: http://www.samab.cz/podklady.php (kde je to popsané) a zbytek je už pouze a čistě jenom praxe.. černobílé fotky zesvětlám co nejvíce přes úrovně, pak ještě vytáhnu kontrast a doostřuji (ve Photoshopu je přímo funkce DOOSTŘIT – nevím jak se to řekne anglicky..) , barevné fotky také.. maximálně zesvětlat, vyhnat kontrast až to vypadá skoro vyblitě.. ale v novinách to výjde dobře.. to je opravdu na to si to vyzkoušet různé postupy.. když to u fotky přeženu se zesvětlením a ztratí se jim barva z obličeje, tak ve Photoshopu používám funkci ŽIVOST a navrátím jim trošku barvičky do obličeje a tím to končí.. fotky v podstatě upravuji individuálně, každou trošku s jiným nastavením.. jedině tak dosáhnut nejlepších výsledků (nesedím teď u PC, kde mám anglickou mutaci , ale mám tu pouze českou)… — ale už sem taky moc přeostřil jednou fotku na titulu a zrovna tam byl starosta města.. no průser.. takže raději zkoušet na méně důležitých fotkách:) kdybys měl nějaký dotaz, klidně se ptej.
Kto chce PDF ktoré šetrí čas a peniaze:
http://www.pdf-x.cz/files/pdfx1a_abs-prace.pdf
Veľmi komplexný článok, klasika.
Jenom mala kosmeticka uprava – prilozeni fontu se anglicky nazyva embedded, nikoli embled.
Jinak ocenuju takovyto clanek, ktery snad pomuze spouste lidem pripravit korektni, nebo alepson korektnejsi PDF soubory. Chapu, ze ne kazdy ma cas studovat vsechny nalezitosti ohledne vytvareni PDF souboru.
Mimochodem nedavno jsem absolvoval pomerne uzitecne skoleni, kde jsem se mimo jine dozvedel, ze od ID verze tusim CS5 nebo CS5.5 neni (nebo by nemel) byt rozdil mezi primym exportem do PDF a destilace pomoci PS souboru protoze pouziva v obou pripadech stejnou knihovnu, coz se dirv nedelo. Prave proto je u ID CS6 na OSX malinko slozitejsi (pro mene zkusene uzivatele) dostat spravny PPD soubor do tiskoveho dialogu. Nicmene stejne vytvarim tiskova PDF klasickou cestou pomoci PS, kde se uz z principu nemoznosti udrzet v postscriptu pruhlednosti, vsechno slouci a je klid. Jina vec je samozrejme digitalni vicebarevny tisk, kde klasicky CMYK omezuje moznosti grafiky.
Preklep opravený, ďakujeme za upozornenie :)
ďakujem za super návod :)
Pri postrcipte 84 stranoveho casopisu mi pri jednom FONTE, zmenilo vsetky kapitalky na male pismena. Existuje dake riesenie tohto problemu? Mal by som davat vsetky texty pred postscriptovanim do kriviek?
toto je mozno otazka na citatelov, ci zazil niekto podobny problem. skuste forum a zazdielame to po nasich socialnych sietach
napisal som uz do fora. THX
Co sa týka exportu. Ak je to dobre nastavené, žiaden problém už roky.
Čo sa týka 240, 300 a pod. percent krytia, to sa zásadne robí pomocou profilov vo photoshope. Takýto profil by vám mala zaslať samotná tlačiareň. Alebo si ho vytvoríte v spolupráci s ňou.