Od obrázkového písma k obrazom z písmen

Výnimočné úkazy sa šíria spoľahlivo, pretože sa šíria medzi ľuďmi, ktorých zaujímajú. Tak mi pristála zo servera DeTePe (teda priestoru v tomto smere skutočne povolaného) správa o knihe nemeckého dizajnéra Jana Middendorpa s názvom Hand to Type. Krásnych kníh nie je nikdy dosť a tých, ktoré sú o kráse kníh, dupľom nie. Písmo je totiž jedna z tých vecí, ktoré akoby strácali na dôležitosti priamo úmerne k rýchlosti, s akou plynie doba.

Lenže ja mám doma niekoľko kníh s úžasným obsahom, ktoré sa kvôli písmu a sadzbe nedajú čítať. Niekoľko kníh som si z toho dôvodu dokonca kúpil po čase ešte raz v inom vydaní. A to ešte nehovorím o kráse písma, ale len o správnej voľbe. Tá súvisí naoko s tým, koľko fontov má grafik na výber, ale v skutočnosti svedčí o tom, či cíti text ktorý „zobrazuje“. Správne písmo je ako dobrý osobný strážca – nevnímate ho a predsa cítite, že je všetko v poriadku…. Písmo je jedným z bodov, v ktorých sa líši elektronická a tlačená komunikácia. Rovnako ako je obmedzená plocha monitora, ktorá zostručňuje jazyk a otesáva ho takmer len na jeho informatívnu funkciu, tak i spôsob zobrazovania v elektronickom prostredí uprednostňuje u písma jeho čitateľnosť a bezproblémovosť. Napokon klinové písmo bolo tiež len dôsledkom nástrojov, ktoré umožňovali zaznamenávať myšlienky praktickým spôsobom. Nevyvinulo by sa v púšti, lebo pri jeho zrode boli hlina, prútie a trstiny.

V suteréne Louvru (a na mnohých ďalších miestach sveta) sú v sklených vitrínach zrovnané tabuľky a dlaždice s neznámymi písmami mŕtvych stredoázijských jazykov. Niektorými hovorili národy, ktoré si pomenovali archeológovia, pretože ich už nikto ani nespomína. Nezaťažený jazykovými vedomosťami a tým oslobodený od významu slov stál som očarený jednotou línií a eleganciou a modernosťou celkového dojmu. Teda presne tým, čo obdivujeme na výnimočných fontoch. Keď stratí písmo obsah, ostane len priestor rozdelený krivkami. Ostane súbor geometrických objektov, ktorých spolupatričnosť prezrádzajú detaily. Už dávno opustili svoj piktografický pôvod jednoduchého zobrazovania skutočných predmetov ale neprezradia ani zvuk, ako obsah ich abstraktnej podoby, ku ktorej dospel vývoj. Písmo sa stáva v tej chvíli obrazom. Ak má všetko svoje vrcholy, potom v písme je to pre mňa arabská kaligrafia. Latinka dokázala podobne narábať so svojimi znakmi až ako súčasť moderného umenia a to často v dadaistických prejavoch skrumáží písmen a slov. Dôležitý je však opačný pohľad – kým latinka zdobila písmeno, v ázijskej kaligrafii sa jeho znak stal stavebným prvkom obrazu. Toto je najvyšší obdiv k písmu ako k jednému z úspechov, ktoré ľudstvo dosiahlo. Možno je len malá časť ľudstva, ktorá si myslí, že toto je pre nás dôležité. Vedome. Podvedome je písmo značiek, titulov kníh, periodík, plagátov… jedným z faktorov, podľa ktorých sa rozhodujeme. Ani o peniazoch však nie je úplne všetko. Sú ľudia, ktorí si jednoducho myslia, že je treba robiť veci krajšie. Možno sú medzi nami po celú históriu. Nesú to presvedčenie ako odkaz a zanechávajú stopu o ktorej sa oplatí nie len hovoriť, ale predovšetkým ju nasledovať.

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty