Od kolísky v kráse

Spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová už roky popularizuje krásu slovenského ľudového odevu. Staré pôvodné kroje zbiera vyše pätnásť rokov a aj vďaka jej aktivitám v tomto odvetví, začali mnohí spájať historický sviatočný odev roľníckej spoločnosti s adekvátnym pomenovaním SLOVENSKÉ HAUTE COUTURE. Už čoskoro odhalí svoje poklady návštevníkom Auparku Bratislava.

Tamarina zbierka ponúka širokú škálu tradičných slovenských ľudových krojov, ich súčastí i výšiviek. Medzi vzácne kúsky patria aj sviatočné rukávce z obce Moravské Lieskové, ktorých unikátna výšivka pozostáva z drobnoplošného ornamentu štylizovaných rastlinných motívov pokrývajúc kompaktne vymedzenú plochu tzv. „proránkov“.

 

„Ak sa na to pozeráme z tohto pohľadu, je na mieste hovoriť o najvyššom umení krajčírstva, keďže zhotovenie niektorých náročných a pracných kúskov trvalo aj niekoľko týždňov, mesiacov. Slovenské kroje sú doslova umeleckým dielom a dokazujú výnimočné estetické cítenie a majsterskú zručnosť našich predkov. Je obdivuhodné, že popri všetkých existenčných povinnostiach, často v tvrdých podmienkach, dokázali vytvoriť krásu, ktorej ani zub času neubral na pôvabe,“ hovorí zberateľka, ktorá už 10. októbra v Auparku  Bratislava sprístupní časť svojej vzácnej zbierky.

Zo starožitného rámčeka sa na nás usmieva žena v drahovskom kroji, ktorý bude v celej svoje kráse vystavený už túto jeseň. V popredí tri čepce tzv. kápky z Polomky a Závadky nad Hronom. „Horehronské kápky sú výnimočné svojou vlastnosťou sprostredkovať životný príbeh ich majiteľky. Dalo by sa povedať, že sú takými nositeľkami istého curriculum vitae. Podľa vzoru výšivky sa dá totiž zistiť príslušnosť k rodine, príležitosť kedy boli nosené, vek, stav, počet detí. Napríklad keď sa žene narodilo ďalšie dieťa, došila si na kápke ďalší štvorček,“ vysvetľuje spisovateľka, ktorá zachováva pre ďalšie generácie staré pôvodné kroje, ale aj ich príbehy.

 

Vystavené budú ženské a detské komplety a krojové súčiastky z druhej polovice devätnásteho storočia a z prvej polovice dvadsiateho storočia. Navyše, každý môže byť súčasťou výstavy a prispieť k rozšíreniu arzenálu exponátov. „Rozhodli sme sa totiž, že návštevníci i nadšenci ľudového odevu môžu priniesť či poslať fotografiu svojich predkov v kroji spolu s informáciami a táto bude vystavená,“ prezrádza Tamara. V rámci vystavenej časti väčšinu krojov a krojových súčastí odkonzultovala s odborníkmi a lokalpatriótmi z regiónov. Mnohé zostavy krojov sú sprístupnené vcelku, tak ako ich Tamara získala od pôvodných majiteľov. „Som veľmi rada, že odbornou garantkou výstavy je reštaurátorka a poradkyňa pre výrobcov ľudových krojov, odevných doplnkov a výšiviek Ústredia ľudovej umeleckej výroby Zuzana Tajek Piešová, ktorej prácu roky obdivujem,” dodala Tamara.

Tamarina zbierka ponúka širokú škálu tradičných slovenských ľudových krojov, ich súčastí i výšiviek. Medzi vzácne kúsky patria aj sviatočné rukávce z obce Moravské Lieskové, ktorých unikátna výšivka pozostáva z drobnoplošného ornamentu štylizovaných rastlinných motívov pokrývajúc kompaktne vymedzenú plochu tzv. „proránkov“.

Zo starožitného rámčeka sa na nás usmieva žena v drahovskom kroji, ktorý bude v celej svoje kráse vystavený už túto jeseň. V popredí tri čepce tzv. kápky z Polomky a Závadky nad Hronom. „Horehronské kápky sú výnimočné svojou vlastnosťou sprostredkovať životný príbeh ich majiteľky. Dalo by sa povedať, že sú takými nositeľkami istého curriculum vitae. Podľa vzoru výšivky sa dá totiž zistiť príslušnosť k rodine, príležitosť kedy boli nosené, vek, stav, počet detí. Napríklad keď sa žene narodilo ďalšie dieťa, došila si na kápke ďalší štvorček,“ vysvetľuje spisovateľka, ktorá zachováva pre ďalšie generácie staré pôvodné kroje, ale aj ich príbehy.

„Do zbierky som tieto ojedinelé vyšívané vyše storočné fragmenty kroja z Valasskej Belej získala od pani Moniky Bičianovej, ktorá mi k nim darovala aj historickú svadobnú fotografiu, na ktorej sú zachytené ešte ako súčasť kroja, ktorý sa bohužiaľ už nezachoval. Kroj patril Monikinej starej mame Anne Tupej rod. Habudovej,“ hovorí Tamara.

„Krézel“ zdobený oranžovou a červenou „výšivkou na dierku“ z obce Hlboké na Záhorí a pod ním detail krížikovej výšivky z náprsníkov, ktoré zhotovil pred sto rokmi pán Katreniak z Istebného na Orave. „Pán Katreniak pracoval ako obuvník a podľa opisu jeho vnučky bol veľmi trpezlivý, láskavý človek. Jeden z dôkazov, že výšivkárske umenie nebolo len dómenou žien,“ hovorí Tamara, ktorá vie skoro o každom kúsku zo svojej zbierky jeho pôvod. Niektoré výšivky a kroje sa rozhodla sprístupniť verejnosti spolu s archívnymi fotkami bývalých majiteľov.

Kroj jej pristane – Tamara roky popularizuje pôvodný ľudový odev a aj vďaka nej sa kroj dostal už niekoľkokrát na červený koberec. „Podľa protokolu je sviatočný tradičný odev rovnocenný s večernou slávnostnou toaletou. V iných krajinách je normálne prísť v kroji na najvyššie spoločenské udalosti, u nás na Slovensku, tomu tak pred rokmi nebývalo. Som rada, že sa situácia postupne mení.“

  • Pozretí4265

pridaj komentár