Spoločnosť olympionikov

Staré svety priebežne miznú. Stávalo sa tak napokon v každej dobe práve tým ľuďom, ktorí tu žili. Včera večer sme sa v debate pri víne ako obyčajne dostali až k smrti a jeden z priateľov vytiahol myšlienku, že dnes na zemi žije približne cez sedem miliárd ľudí a až na pár výnimiek tu za sto rokov z nás nebude nikto. Tí, ktorí prídu po nás, budú robiť analýzy tlače, správ, vyhlásení…

S odstupom si, tak ako my dnes pociťujeme romantiku kolónií viktoriánskej éry, veľmi jednoducho zamenia najhrubší cynizmus za pochopenie pre problémy más a snahu o riešenie, naopak zase rezignovanie ľudu na odpor bude časom vyzerať ako mlčanlivý súhlas. Nahliadame do sveta tých pred nami a je neuveriteľné, že i to, čo sa práve okolo nás deje raz budú staré zlaté časy. Teda – vyzerá to tak, že pre niekoho skutočne budú. Transformovali sme sa na spoločnosť olympionikov a olympijské motto „Citius, altius, fortius – rýchlejšie, vyššie, silnejšie“ sa stalo skutočným posolstvom. Chýba tam len „viac“, ale to akosi vyplynie z kontextu, pretože načo sa inak vôbec niekam hnať? Dámy a páni, držte si klobouky – už se to točí, už se to roztáčí a mašinista stratil brzdu. Do toho kolotoča drgol niekto už dávno a keďže to prešlo, rýchlosť sa pomaly zväčšuje. O to rýchlejšie sa pred nami mihajú celebrity, pri ktorých sme si ani nestihli prečítať neznáme meno, tragédie, ktoré majú lesk atrakcií, kauzy, ktorých aktéri na opačnej strane vystúpia a pri ďalšej obrátke už nie je sú v obraze. Plošina kolotoča si zatiaľ žije vlastným životom. Miešajú a menia sa posádky autíčok, niekde sa z čierneho jazdca stane biely kôň, iní mávajú z vagónov vláčika, ktorý sa ženie okolo ľudí, no v skutočnosti sa nehne z miesta. Jeden kričí z chrbta slona a ten, čo rečnil predtým, je teraz mahaut. Stojíme v dave po vonkajšom obvode a pre účastníkov jazdy sme len farebnou šmuhou bez tváre. Médiá nám do ampliónu komentujú, čo sa pred nami deje. Absolvujú však rovnakú jazdu a pravdepodobne preto máme dojem, že vidia udalosti inak ako my a že sú pre ne dôležité celkom iné veci. Dav lem šomre, síce hlasnejšie ako za socíku, ale s rovnakým výsledkom, a počíta koľko kôl je ešte do volieb. Stále dúfame v nových hrdinov, ktorí sa vtedy vynoria a dvihnú zástavu s iným heslom. Vždy sa niekto nájde, no obyčajne vysvitne, že neprišiel z iného sveta, ale sedel dovtedy s partičkou iných mesiášov v domčeku medzi slonom a autíčkom.

Ak by sa niekomu zdalo, že to hore je o politike, musím poopraviť, že je to o médiách, ktoré nám popisujú obraz, ktorý nestačíme vnímať. Ten obraz je odrazu košatý správami z celého sveta a o Afrike máme lepšie informácie, ako o tom, čo je za rohom. Skromne dodávajú, že nič nie je staršie ako včerajšie noviny. Nie však médiá, pretože kým bude treba niečo interpretovať tak, aby ľudia správne porozumeli, tak staré médiá a noví proroci majú o prácu postarané skutočne na veky.

Stano Bellan

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty