O všetkom a o ničom

Taká je moja obľúbená kategória kníh. Vlastne ich nič iné ani nespája, pretože môžu hovoriť jazykom prísne vedeckým alebo krásne literárnym. Na jazyku nezáleží. Ide o to niečo povedať a tieto knihy sú také, ako keď sedíte na káve s dobrým priateľom, ktorého ste nevideli mnoho rokov. Ani neviete, čo mu skôr povedať. Všetko je rovnako dôležité a keď sa vás potom manželka opýta na jeho rodinu, tak poviete len: neviem, k tomu sme sa nedostali. Mnoho hodín o všetkom a o ničom…

Zatiaľ to vyzerá, akoby to bol rovnako stratený čas, ako je zbytočná existencia tak nekoncepčných kníh. Lenže práve v ich preskakovaní medzi témami je ich úžasná koncepcia (britský konzervatívny premiér a filozof Arthur Balfour sa kdesi vyjadril, že umenie skutočného čítania neovláda ten, kto si zároveň neosvojí umenie v texte preskakovať a vyberať).V tomto smere je najdokonalejším dielom, s akým som sa teda aspoň ja stretol, Schottov originálny sprievodca. Ako sa píše na záložke tohto nepostrádateľného diela: V akej inej knižke nájdete register, v ktorom sú zaradené miery topánok, znaková reč a sedem smrteľných hriechov, zdvorilostné zásady súbojov a Snehuľkini trpaslíci, veľkosti vajec a výsledky veslárskych závodov? Kde inde môžete naraziť na mačku Johna Lennona, dodávateľa kráľovských gájd, dvanásť Herkulovych  úloh alebo spôsoby brutálnych vrážd? Možno vám to pripomína rozumy do vrecka, lenže tie sa snažia podať svet v kocke. Schott od radosti nevie, čo by vám mal povedať skôr… Tu je autor stredom vesmíru. Vznikajú ale akési literárne zhluky, kde týmto stredom môžu byť významné osobnosti. Okolo macka Pú sa vytvorila skupina puológov, keď na základné dielo Benjamina Hoffa Pú a TAO nadviazal napríklad John Tyerman Williams knihami Pú a staroveké mystériá a druhým Pú a filozofovia. Alebo to bolo celé v inom poradí, ale na tom nezáleží, lebo inak je to pravda. Pú neostal sám a na Vianoce som dostal do zbierky súbor prác Simpsnovci & filozofia – Homer mysliteľ. Najďalej ale zašiel anonymus s pseudonymom MUDr. X. Crement, ktorý v trilógii Dosť bolo kokotov, Kokoti sú veční a Vzbura kokotov obsiahol skutočne celý svet bez toho, aby niečo povedal. O túto métu sa niekoľko týždňov práve teraz snažia predovšetkým spravodajské portály a je treba priznať, že témami správ už šliapu spomínanému dielu na päty. Pravdepodobne aj v tej časti o ničom môžu byť veľké rozdiely v obsahu i závažnosti. Sú ľudia a knihy, ktoré nevedia, čo by vám povedali skôr a sú ľudia a diela, ktoré nevedia, čo by vám povedali vôbec. Vákuum je ale treba zaplniť informáciami a aby nebolo už na prvý pohľad poznať, že nie je o čom, sú podávané všetky informácie s rovnakou dávkou vážnosti. Žijeme v románoch Dana Browna, kde je už tak dokonale premiešaná fikcia a možnodedukcie s jednoducho overiteľnými skutočnosťami, že ich prestávame odlišovať…

Kam som tým celým ale mieril…? Niečo som určite pôvodne sledoval, ale v tom písaní o všetkom a o ničom to naraz prestalo byť dôležité. Napriek tomu ak si spomeniem, alebo ak medzitým nájdem nový cieľ, budeme nabudúce zase pokračovať. Aha už viem – obsah je pre tých, ktorým nestačí forma. Tak nabudúce.

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty