O návratnosti ruží

Kedysi dávno som pod vplyvom myšlienky o rovnováhe dobra a zla vo svete (opretej o fakt, že inak by jedno dávno vyhubilo to druhé) napísal, že z toho vyplýva, že konaním dobra sa vlastne pričiňujeme o nárast zla niekde inde. Môj dobrý priateľ z Moravy mi lakonicky k tomu poznamenal: Kde sa učí konať zlo? Je to skutočne zamotané a v tomto smere pravdepodobne nie je teoretické riešenie. Je to na každom z nás.

Ľudia sa dokážu štylizovať do nejakej pózy, ale i tak sa neubránime tomu človeku v nás, ktorý je pravdou o nás. Samozrejme, že ľudstvo nerozdelíte do dvoch klubov Dobrých a Zlých bez možnosti prestupu. Je to o našom konaní od prípadu k prípadu. A k dobru sa ráta i krása, ktorá poteší ostatných. Poskytujem rady a služby medzi inými skalickému hotelu, ležiacemu na rozhraní parku a trávnatej stráne sadu. Od hotela sa po tej stráni rozbehol ružový sad. Desiatky druhov, stovky krov a sadeníc dobehli až k veľkému altánu pre svadby. Mohla by to pokojne pokryť nóbl dlažba, alebo excelentný trávnik, no ruže sú ruže. Tak som pozoroval pani riaditeľku, ako stojí pri okne s výhľadom práve na ten svah. „Stále sa ukazuje potreba upraviť ďalšie a ďalšie plochy a tie potom treba osadiť ďalšími ružami. Ako to dostanem do tabuliek? A vôbec neviem, čo napísať do kolónky Návratnosť.“  Vo svojej podstate je vyčísliteľné všetko, pretože čísla poskytujú mnoho spôsobov interpretácie a premietnutia do nasledujúcich udalostí a ukazovateľov. Nič z toho však nedokáže znížiť úžasný pocit, keď  niekedy na jar záhrada prezradí všetky tvary a druhy. Ak to niekto necíti, tak je skutočne v strate. Chápem, že v dobe, kedy tvrdenie, že patríme do prvej štvrtiny najbohatších krajín sveta, nevyvoláva radosť, ale hrôzu z toho, ako žijú ľudia v krajinách na rebríčku pod nami, sa javí investícia do ruží mierne nerozumná. Lenže – svetová ekonomická a morálna kríza sa medzitým nebadane stala súčasťou nášho života bez vyhliadky na koniec a investícia do krajšieho pocitu a zlepšovania sveta je rovná duševnej charite.

Deň pred historkou s ružami som viezol inej priateľke po rodine pozberané šatstvo, ktoré tu, v skutočne asi bohatšej časti aj toho nášho pidisveta prestalo plniť úlohu, alebo sme z neho blahobytom vyrástli. Zbierame ho a vozím niekoľko krát do roka. Ak sa nenazbiera také ako treba dokúpime. Mnoho mechov z mnohých domácností mieri kamsi do srdca tejto krajiny, konkrétnym ľuďom, pretože aj ich deti rastú a v zime uprostred hôr je im zima. Aj ich deti sa chcú pekne obliekať. Na radosť z krásna má nárok každý i keď ani na to zákony nepamätajú. Keď toto číslo dostanete do rúk, budú na dohľad Vianoce. Ľudstvo kresťanského sveta sa rozcitlivie a ľahšie pustí perie. Ak je človek anjel, tak by to úslovie sedelo. Vyberajú sa peniaze pre najrôznejšie bohumilé účely. Verím tomu, že väčšinou to naozaj tak je, ale tak ako vždy, aj toto je dobrá myšlienka, ktorá sa dá zneužiť neuveriteľne kreatívnymi spôsobmi. Ale to ešte stále nie je dôvod odmietnuť, pretože aj pri charite musí platiť prezumpcia neviny. Zarážajúci je dôvod, kedy si odovzdaním nejakej sumy kupujeme odpustky za to, že my sa máme lepšie. Trestáme sa v pocite zahanbenia, dobrovoľne zdaňujeme naše šťastie.  Riešenie je pritom tak jednoduché – nájdite si človeka a pomôžte. Nájdite si konkrétne zariadenie a zistite si, ako byť pre nich prospešný. Urobte konkrétnu vec. Predplaťte časopis, kúpte múku, plienky, opravte vodovod… Hocičo, na čo im táto jedna z najbohatších krajín sveta nedokáže dať. Alebo keď príde čas, tak zasaďte ruže. Bude dávno po Vianociach, no ľudia sa rodia a žijú po celý rok. Tak krásny záver roka a dajte pokoj ľuďom dobrej vôle.

Stano Bellan

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty