Drevorez

Povedzme si niečo o najstaršej technike tlače z výšky.

Technikou drevorezu boli vypracované najstaršie diela umeleckej grafiky. Ak hovoríme o umeleckej grafike, tak máme na mysli grafické listy s obmedzeným počtom. Umelec si vtedy vlastnoručne vyhotoví matricu – tlačovú formu. Iný prípad je, keď remeselník prekresľuje – rozmnožuje diela iného umelca. Vtedy už ide o reprodukčnú grafiku.

V prípade drevorezu je tlačovou formou ohobľovaná drevená doska. Špeciálnymi nožmi sú z nej vyrezané najprv obrysy a potom dlátom odstránené všetky miesta, ktoré nemajú prijímať tlačiarenskú farbu. Ide teda o prenos farby z vyvýšených tlačových prvkov pomocou tlaku valcov tlačiarenského lisu, prípadne gumeného valčeka, na papier. Výsledok tlače sa nazýva odtlačok. V súčasnosti sa ako tlačová forma využíva najmä mäkké drevo z lipy, smreka a topoľa.

Už v starovekom Egypte boli drevené dosky využívané k tlači na látku. V antickom Ríme sa zasa drevenými pečiatkami označoval majetok. Významné boli čínske a neskôr hlavne japonské drevorezy. Okrem voľných grafických listov sa v Ázii pomocou drevorezu tlačili aj knihy.

V Európe sa drevorez naplno začína využívať až od 14. storočia. Najskôr k výrobe obrázkov svätých a obrázkov čertových – hracích kariet. Iniciály v ručne písaných knihách boli tiež zdobené touto technikou.

Drevorez sa v čase svojho vrcholu, teda v 15. a v 16. storočí, stal jedinou technikou rozmnožovania výtvarných diel. V tom čase boli tiež knižné ilustrácie vyrábané výhradne drevorezom.

Veľký rozvoj drevorezu nastal po vynáleze kníhtlače. V začiatkoch boli niektorí umelci zároveň aj kníhtlačiarmi. Neskôr umelec zväčša už „iba“ pripravil kresbu, ktorú spracovali špecializovaní remeselníci.

Drevoryt

Po viac ako storočnom útlme, keď o grafiky vyhotovené technikou drevorezu takmer nebol záujem, prišla menšia revolúcia. Koncom 18. storočia bol v Anglicku drevorez zdokonalený natoľko, až získal nový názov – drevoryt.

Pri drevoryte, nazývanom aj xylografia, je drevo, z ktorého sú zhotovené tlačové formy, rezané naprieč osi kmeňa stromu (pri drevoreze je to naopak). Doska sa pripravuje zlepením týchto zrezaných hranolov tak, aby stredy ich letokruhov smerovali k sebe. Vytvoria tak šachovnicový vzor. Vďaka tejto príprave môže rytec dosiahnuť väčšie tónové variácie, pretože sa drevo stáva poddajnejším. Využívalo a využíva sa predovšetkým dostatočne uschnuté hruškové, prípadne čerešňové drevo. Tie vynikajú svojou tvrdosťou. Ako je z názvu evidentné, nože sa zmenili na rydlá rôznych tvarov, nie však duté, ako napríklad pri linoryte, ale plné.

Zo slovenských umeleckých osobností sa týmto technikám venoval hlavne Koloman Sokol. Okrajovo tiež Albín Brunovský, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda a Vincent Hložník.

Roky, keď boli drevoryty a drevorezy hojne využívané napríklad na výzdobu kníh, už dávno pominuli. Stále ale existuje dostatok šikovných grafikov – ilustrátorov, ktorí sú ochotní venovať čas trebárs ručnému kolorovaniu každého jedného odtlačku. Američan Travis Lawrence je jedným z nich. Vystupuje pod značkou Infinity Prints. Tak sa nazýva aj webstránka, kde sú nazbierané jeho voľné grafiky. Okrem linorytu sa venuje predovšetkým drevorezu. Inak pracuje aj ako tlačiar.

Travis v krátkom dokumente hovorí o procese vzniku svojich grafík ako o procese upokojujúcom, kedy aj keď pohrúžený do práce má čas rozjímať. V dobe, keď sa človek nedokáže plne sústrediť na jednu informáciu, pretože následne „musí“ spracovať ďalšie dve, majú takto prežité chvíle svoj význam.

Tým, že je Travis ovplyvnený mytológiou, stredovekými ilustráciami, rukopismi alchymistov a drevorezmi majstrov renesancie, tak aj jeho grafiky obsahujú symboly s hlbším významom. Nie je tiež náhoda, že sa v jeho portfóliu nachádza aj reprodukcia slávneho Dürerovho autoportrétu. Travis do svojej verzie vtipne umiestňuje text – Dürer is my homeboy (Dürer je môj kamarát).

Už toľkokrát interpretovaná Vlastná podobizeň v kožuchu z roku 1500 je dodnes zdrojom polemík, či sa autor staval do pozície Boha. Dürer sa totiž objavil v postoji, v akom dovtedy zobrazovali len Ježiša Krista.

Albrecht Dürer bol hlboko veriacim človekom, spracúvajúcim práve náboženské témy. Treba však dodať, že skoro v rovnakej miere sa venoval aj svetským témam či mytológii. Celý život študoval stavbu ľudského tela, zákonitosti krásy. Bol presvedčený, že nestačí zachytiť iba vonkajšiu podobu portrétovaného, ale aj jeho vnútro – jeho osobnosť. To, čo Dürera skutočne preslávilo, boli však okrem výnimočných drevorezov práve jeho autoportréty.

Rovnako ako jeho otec a starý otec sa Albrecht vyučil za zlatníka v rodinnej firme v nemeckom Norimbergu. S drevorezom sa zoznámil počas štúdia u maliara Michaela Wolgemuta. Knižné ilustrácie z Wolgemutovej dielne boli v tom čase považované za jedny z najlepších na európskom trhu, čo sa spracovania týkalo.

Ešte počas štúdia Dürer odišiel do vtedajšieho kultúrneho centra sveta – Talianska, kde sa nadšene učil od renesančných umelcov, ktorých o pár rokov neskôr sám začal inšpirovať. Dovtedy bola technika drevorezu obyčajne obmedzovaná na prácu s jednoduchou líniou. Dürer to definitívne zmenil. Bol to on, kto udal nový trend. Práca so svetlom a tieňom a piplanie sa aj s tým najmenším detailom sa stalo požiadavkou kvalitnej grafiky.

Dürer, v minulosti označovaný za „otca nemeckého umenia“, celoeurópsky zrovnoprávnil drevorez s maľbou. Ako umelec – experimentátor s obrovskou predstavivosťou a vnímavosťou vyžmýkal z relatívne novej techniky to najlepšie.

Zdroje: J. Pijoan: Dějiny umění 6, Odeon, 1980
www.wga.hu