Upside Down, Left To Right je krátky dokument o jednej z mála anglických zachovalých tlačiarenských dielní, kde sa stále využíva 500 ročný proces ručného sadenia textu. Vedúci tlačiarne Paul Collier nám dokazuje, že táto technika tlače z výšky, ktorá sa používala ako viac-menej jediná až do konca devätnásteho storočia, stále nevyhynula.
V polovici pätnásteho storočia prišiel Johannes Gutenberg s európskou podobou kníhtlače, ktorá mala niekoľko výhod od tej, stáročia pred tým, využívanej na východe. Nová technológia pozostávala z pohyblivých nedeformovateľných písmen (zmes olova, cínu a antimónu) upevnených do rámu a používania vhodnej olejovej tlačiarenskej farby. Gutenberg taktiež vyvinul vhodný tlačiarenský lis. Rýchlosť a presnosť – to sú dve základné atribúty, ktoré nemecký vynálezca priniesol. Vynálezca, ktorý si neuvedomil moc nového vynálezu, nikdy nemal záujem o jeho rozšírenie. Označoval ho ako čierne umenie, čiže tajné umenie.
Až po jeho smrti spôsobilo šírenie výtlačkov kultúrnu revolúciu. Od devätnásteho storočia môžeme tiež hovoriť, vďaka technologickému vylepšeniu kníhtlače, o nástupe epochy masovosti. Denníky sa stali významným informačným médiom schopným mentálne a kultúrne homogenizovať. Polygrafický priemysel sa stal jedným z najdôležitejších.
V súčasnosti sa zdá, že technika tlače z výšky je plne vytlačená tlačou z plochy, čiže ofsetovou tlačou. Nadšenci, ako práve Paul Collier, nám ale dokazujú opak. Vymeniteľné kovové písmená, vôňa tlačiarenskej farby, počítačom neriadené prístroje sa opäť dostávajú do povedomia aj mladých grafických dizajnérov, ktorí chcú ozvláštniť svoju tvorbu. Ide predovšetkým o tvorbu plagátov. V Spojených štátoch zažívajú renesanciu takto tvorené plagáty propagujúce koncerty alternatívnych skupín, ktoré sa po vystúpeniach úspešne predávajú v obmedzených nákladoch. Ostáva však, aj keď síce storočiami overeným, no vďaka preferovaniu moderných technológií akýmsi novodobým tajným umením. Johannes Gutenberg sa v hrobe otáča iba ak tak od radosti.