Súkromný manuál pre tvorbu manuálov

Po dlhšom čase som bol oslovený so žiadosťou na korigovanie a otextovanie dizajn manuálu tej a tej spoločnosti. Kedysi som ich napísal relatívne dosť, ale odrazu sa za týmto druhom práce na mojom stole zavrela voda. Možno vzniká málo nových firiem a všetky staré už manuály majú. Možno sa šetrí tak intenzívne, že na hlúposti ako je úcta k vlastnej značke nezostávajú prostriedky…

Možno je to o šetrení v štúdiách a agentúrach, ktoré manuály pre svojich klientov vytvárajú a tak recyklujú texty dokola. Nech je to akokoľvek, ku mne sa toho dostáva menej. Napokon, na kolobehu textov nie je nič iracionálneho. Vizitka je stále len vizitka, firemná obálka je stále len firemná obálka. Popísať a definovať sa dajú mnohými spôsobmi, ale to, čo text skutočne ovplyvňuje, je práca dizajnéra, ktorý ich vytvoril. Na tejto mojej práci som najviac miloval a milujem objavovanie nie len zámerných zákonitostí, ale predovšetkým súvislostí a vznikajúcich kontextov. Nie všetko, čo napokon dizajn nesie, musí byť výplodom vedomého ťahu na cieľ.

Mnoho vynikajúcich detailov vzniká náhodou. Je však obrovské umenie ten moment rozpoznať. Kedysi som si myslel, že toto nie je treba vytrubovať, aby ten príbeh nezhodil vážnosť výsledku a neznížil v očiach ostatných jeho hodnotu. Dnes si to nemyslím, pretože viem, že ten náhodne objavený efekt nevznikne z blbého nápadu, ktorý je vnútorne prázdny. Ako hovorí klasik (Vergilius, Napoleon, alebo niekto z tých, kto to zopakovali): Šťastie praje pripraveným. Niekde je v tom dokonca tieň Duchampovho vysloveného postulátu: Keď sa na niečo prezentuje ako umenie a umelec povie o tom, že to je „umenie“, tak to aj je umenie. To ale autor musí byť umelec, pretože túto zdanlivú samozrejmosť v skutočnosti nič nezaručuje.

Vždy, keď textujem a pripomienkujem dizajn manuál niektorej spoločnosti, mám pocit spriaznenosti s ňou. Možno som presvedčený, že ide o  záležitosť vážnejšiu, než ako ju vnímajú často samotní majitelia značky. V tom prípade nemôže grafik zaspať na vavrínoch, ale pekne ostať v strehu a chrániť zákony i proti ich majiteľom. Každý si dáva pozor, aby správne napísali jeho meno a pokiaľ je niekde jeho fotografia, záleží mu na tom, aby vyzeral tak, ako vyzerať má a chce. Značka má v tomto smere veľa podobných čŕt a ak je stále sama sebou, získava vážnosť a ak sa vždy dokážeme spoľahnúť na to, ako sa bude správať a komunikovať, bude mať našu dôveru. Je treba hájiť práva značiek na dodržiavanie pravidiel, ktoré i ch chránia, o to viac, že vo svete ľudí sa to darí stále menej…

 

Stano Bellan

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Články, ktoré by sa vám mohli páčiť