Minulý rok sa zakladateľ grafického štúdia Adrián Juráček cielene venoval otázke trvalej udržateľnosti v oblasti obalového dizajnu pre kávu. Výsledkom bol projekt The Studio Berries, ktorý naplno využil dostupné eco-friendly možnosti lokálnej produkcie. Jeho riešenie oslovilo niekoľko bratislavských pražiarní, ktoré buď čiastkovo alebo komplexne využili tieto produkčné princípy.
Ukážkovým príkladom je aj obal pre Good Times Coffee Roasters, ktorý Malina Studio predstavilo koncom roka 2021. Poďme však pekne poporiadku. Samotnú pražiareň reprezentuje logo v štýle monogramu, ktorý je doplnený minimalistickou štylizáciou kávovníka. Tento prvok sa neskôr aplikuje aj na samotnú etiketu.
Najviac ekologicky priateľským riešením v obalovom dizajne pre kávu sú vrecká vyrobené z jednodruhového plastu bez hliníkovej bariéry. Znamená to, že všetky časti obalu, ako ventil, membrány a vonkajšia vrstva, sú vyrobené z jedného druhu plastu. Vďaka takémuto zloženiu je obal jednoducho recyklovateľný a môžete ho s kľudným svedomím hodiť do žltého kontajnera. Samozrejme bez akýchkoľvek samolepiek z vonkajšej strany.
Pre samotné etikety použil artdirector štúdia upcyclingové papiere od talianského výrobcu Faviny. Pre kávu určenú na filter sme vybrali papier Remake Oyster a pre espresso tmavšiu verziu Remake Smoke. Väčšinou sa pri obaloch snažia dizajnéri odlíšiť každú odrodu kávy. Vznikne tak potom pestrá paleta etikiet. My v Malina Studio sme sa rozhodli odlíšiť iba profily praženia – filter a espresso. Takto vznikol jednoduchý rozlišovací spôsob a obalom sme ponechali decentný minimalistický look, dodáva Adrián Juráček. Papierový rukách je na vrecko iba nasunutý, takže sa dá jednoducho sňať dole a odhodiť do papiera.
Etiketa je potlačená minimalistickou typografiou. Vďaka tomuto prístupu sa na tlač spotrebovalo nutné minimum farby. Punc exkluzivity dodáva obalu slepá razba. Tou bol vyrazený práve symbol kávovníka, ktorý sa nachádza aj v samotnom logu pražiarne. Slepá razba taktiež patrí ku trvalo udržateľným zušľachťovacím technológiám. Tlačoviny s razbou sa dajú bez problémov recyklovať ak je razbou pokrytých maximálne 15-20% plochy. Samotná raznica sa vyrába frézovaním, pri ktorom sa nepoužívajú chemikálie ako pri leptaných typoch.
Mgr. art. Adrián Juráček
www.malinastudio.sk