Linotype – The Film

Predstavte si, že máte tridsať a práve ste vynašli niečo, čo zásadným spôsobom zmení svet papiera a tlačeného textu. Ako to už s veľkými objavmi býva, často zostávajú dlho nedocenené. Vynález Ottmara Mergenthalera aj samotný nemecký hodinár sa však všeobecného uznania nedočkali dodnes. Teraz sa však možno všetko zmení. Trojica nadšencov sa rozhodla o tomto stroji natočiť celovečerný dokument.

Jednoducho komplikovaný

Linotype je (bez väčších pochybností) najkomplikovanejší mechanizmus, aký sa kedy zrodil v hlave vynálezcu a následne sa dožil i samotnej realizácie. Paradoxné, že práve tento komplikovaný stroj bol kľúčom k zjednodušeniu a (predovšetkým) zrýchleniu procesu ručného skladania jednotlivých písmen do slov, viet a riadkov, z ktorých následne vznikli strany. Pôvodná úmernosť „minúty za riadok“ sa zmenila na „riadky za minútu“.

Napriek tomu, že v názve filmu je práve tento vynález, nie je Linotype tým prvkom, ktorý je kľúčový pre rozvíjanie deja dokumentu. Rovnako sa tvorcovia príliš nezameriavajú ani na osobu Ottmara Mergenthaler a jeho odkaz, i keď mu touto cestou vzdávajú hold. Nemecký vynálezca zomrel na tuberkulózu ako relatívne mladý (mal 44 rokov) a stroj, akokoľvek fascinujúci, nedokáže porozprávať svoj príbeh. Sú to ľudia, kto nám ho povie.

Ako sa rodí príbeh

Rozprávačom sú práve operátori, ktorí s Linotypeom pracovali desiatky rokov. Za ten čas im nepochybne prirástol k srdcu. Práca s Linotypeom nie je nijak jednoduchá a aj to je teda niečo, v čom sú títo chlapíci vzácni. Prežili s ním dobré i tie horšie časy. Skvelé na nich je to, že vo chvíli, keď sú pred kamerou (a možno i potom), neuvedomujú si jedinečnosť svojich svedectiev, ktoré nám postupne viac a viac pomáhajú pochopiť.

Filmári sa skrátka objavili na prahu ich domova s otázkou, či by boli ochotní podeliť sa o svoju časť príbehu. Vďaka tomu sú rozhovory s nimi prirodzené a príjemne civilné. Máte pocit, že s nimi len tak sedíte a oni rozprávajú iba vám.

 „Je to tá najkomplikovanejšia vec, akú som kedy videl a zároveň tá, s ktorou bola najväčšia radosť pracovať.“

Notoricky známy New York Times vychádzal po dobu 80 rokov práve vďaka tomuto zariadeniu (Linotype vyradili v roku 1978). Jeden z protagonistov dokumentu, Carl Schlesinger, ktorý v redakcii pôsobil 35 rokov spomína na chvíle, kedy sa s ním lúčili a vybavuje si prípitok: „Na včerajšok – zbohom minulosť, vitaj budúcnosť.“

Napriek predošlým riadkom a nostalgickému dojmu z nich, nie je tento film žiadne melancholické spomínanie na staré zlaté časy. Autori sa vyvarovali tohto feelingu i tým, že clivé blues nechali na polici.

Hlavne žiadne slzy

Záver filmu túto filozofiu len upevňuje. Jeden z operátorov je nútený vzdať sa svojho exemplára Linotypeu. Po neúspešných pokusoch predať ho, či odovzdať múzeu sa rozhodne odviezť stroj na šrotovisko. Scéna, kedy sa s ním lúči a obzrie sa, aby videl ako obrovský mechanizmus rozdrví jeho starého „parťáka“, by mala byť podčiarknutá motívom hraným na husliach a klavíri. Aspoň tak to býva zvykom.

V skutočnosti sa však situácia vyvinie celkom iným smerom. Linotype vzdoruje úderom drviča s neobyčajnou húževnatosťou, akoby on sám chcel dať najavo, že tam nepatrí a že sa len tak ľahko nedá. Celý výjav pôsobí teda v konečnom dôsledku skrz-naskrz humorne, aj vďaka tomu, že nikto z prítomných sa nemôže zdržať smiechu.

Režisér, 29 ročný Doug Wilson, nie je ani náhodou odborníkom v oblasti tlače či tlačiarenských zariadení. Práve preto je jeho dokument natočený sviežo a je hnaný vpred túžbou po poznaní. Túžbou, ktorá je vlastná samotnému tvorcovi a ten ňou „infikuje“ i nás.

Pozrite si trailer na tento jedinečný dokument:

www.linotypefilm.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Články, ktoré by sa vám mohli páčiť
pokračovanie článku

Vintage plagáty poradia kam na dovolenku

Keby sa vám náhodou zunovalo Chorvátsko, NASA má riešenie. Na dovolenku sa môžete vybrať napríklad na niektorú z objavených…