Na krste knihy o Antonovi Srholcovi som dostal okľukou knihu, ktorú k 350. výročiu kníhtlače v Skalici vydali tamojšie Západoslovenské tlačiarne. Pekná tradícia. Tradícia je vlastne buď pokračovanie v práci, ktorú stále niekto potrebuje a žiada, alebo trvanie na niečom napriek niečomu, či všetkému. Pekná tradícia môže mať v rôznych oblastiach rôznu dĺžku. Dokonca je relatívna. Ak si dobre spomínam, tak to bola tlačiareň v Ostrave na Mariánskych horách, ktorá kedysi oslavovala so sloganom: Stoletá tradice za pouhých 90 let! – tak to je v praxi, keď niekto predbehne dobu.
Na oko to vyzerá, že tlač si ide svojou priamou cestou vývoja od nejakého 2. soročia (Johannes Gensfleisch, nazývaný Gutenberg, je niekde opatrne označovaný za európskeho vynálezcu kníhtlače, ale v podstate vynašiel „len“ sadzbu). Lenže vstúpil do toho digitálny svet a cesty sa rozbehli mnohými smermi. Napadlo mi, že taký skok mohli znamenať vo svojej dobe ofsetové tlačiarenské stroje, ale myslím, že to, čomu sa prizeráme, je oveľa väčšie. Nový rozmer má komunikácia a zobrazovacie médiá. Môj priateľ Dan Hovorka mi nadšene rozprával o tom, ako umenie, ktoré vzniklo v počítači, alebo bolo do neho vložené, je akoby oslobodené od svojho fyzického tela. Takmer v momente môžu dáta odísť hocikam a o dva dni môžete mať výstavu hoci v Peru. Lenže ani Peru ešte nie je dosť ďaleko. Pri prvej vlne nadšenia z uvedenia 3D tlačiarní ma ani tak nepoložil samotný fakt, že toto existuje. To som vnímal ako kombináciu Leksellovho gama noža a obrábacieho NC stroja. O to viac so mnou zamávala správa o umiestnení 3D tlačiarne na orbitálnej stanici (že ma toto hneď nenapadlo!). Potom stačí odoslať informáciu a astronauti si vytlačia potrebný nástroj, poškodenú súčiastku, kus odevu… Samozrejme, má to ešte kopu úskalí, ale myšlienka je geniálna. Toto je najbližšie ako sme sa dostali ku snu o premiestňovaní vecí v priestore a čase. Medzitým tu na Zemi k prvým modelom vecí pribudlo reálne nositeľné ošatenie s dizajnom nerealizovateľným klasickými technikami, po novej vlastnej koľaji vyrazilo umenie, bolo vytlačené auto, nábytok, hodinky, zbrane, zložité mechanizmy, dom… Súčasne sa otvárajú oveľa väčšie možnosti falšovateľom produktov a značiek vôbec. To som ale písal už v súvislosti s demokraciou –s každou novou veľkou myšlienkou sa objaví niekto, kto má okamžite jasno, ako sa to dá zneužiť. Ale to neznamená, že je treba sa brániť novým myšlienkam. Prežili knihy pri kopírovaní ich elektronických foriem, prežili noviny pri tlaku spravodajských portálov, ktorý ešte stále nie na konci, prežil film pri kopírovaní filmov, prežila hudba i keď si ani netrúfam odhadnúť ako klesli predaje nosičov. Problém je zase z časti i v posune myslenia, kedy už mnoho mladých ľudí za nosič považuje hlavne flash disk a s CD sú len problémy. Len realita postupne dobieha najbujnejšiu fantáziu a tak sa teším na virtuálny priestor namiesto monitora ako v Minority Report (a som presvedčený, že nebudeme čakať až do roku 2054) a ešte viac na noviny ako z Harryho Pottera, kde sa aktualizuje text, cítite vône a v okienkach sa odohrávajú krátke filmy. A možno takými novinami budú aj tieto.
Stano Bellan
Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.
Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty