Prežije a žije vôbec technika letterpressu? Tieto otázky sa nemusia nutne týkať iba Argentíny, z ktorej tvorcovia zatiaľ nedokončeného dokumentu pochádzajú.
Skryté hlboko v Buenos Aires sa nachádzajú tri posledné letterpress dielne v 40-miliónovej Argentíne. Fungujú presne tak, ako fungovali takmer pred sto rokmi. Súčasné generácie majiteľov pracujú s rovnakými strojmi ako ich predchodcovia. Rozdiel je v tom, že teraz musia každodenne bojovať o to, aby mali vôbec nejakú zákazku.
Skupina dokumentaristov nezachycuje len skepsu starých „harcovníkov“, ktorí predpokladajú, že technika letterpressu na profesijnej úrovni neprežije ani nasledujúcich 10 rokov. Mladí dizajnéri očarení tradičným remeslom a starými technológiami naopak tvrdia, že letterpress má a stále bude mať svoje miesto aj v polygrafickom priemysle.
Prečo ale vymeniť pohodlnú kanceláriu za hlučnú dielňu, rýchly Mac za drevené a kovové sady písiem alebo správne nastavenú digitálnu tlačiareň za ťažké stroje, ktoré treba každodenne čistiť? Dôvody sú v samotnej otázke – niektorých dizajnérov a tlačiarov viac priťahujú funkčné muzeálne stroje, ručné sádzanie písmen a neprekáža im ani to, keď majú prsty zašpinené od tlačiarenskej farby.
Nie je to však úplné odstrihnutie sa od 21. storočia. Aj v Argentíne mladí dizajnéri vo svojich malých ateliéroch radi experimentujú. A tak niektoré plagáty, pozvánky, vizitky… vznikajú kombináciou starej techniky s modernými materiálmi a postupmi.
Tvorcovia dokumentu – Pablo Pivetta a Rodríguez Fuchs sú sami dizajnéri s rovnakými „príznakmi“. V minulosti pracovali v rôznych dielňach, ktoré ale postupne zanikali. Znepokojenie z tejto situácie bolo hlavným dôvodom rozbehnutia ich projektu.
Krátkometrážny dokument Los Ultimos mal vzniknúť vďaka crowdfundingu. Vo vymedzenom časovom období sa však, žiaľ, nepodarilo vyzbierať požadovanú sumu peňazí potrebnú na jeho dokončenie.
Dvojica dokumentaristov sa však nevzdala. Svoje sily venovala snímke o Carlosovi Castrovi Cuellovi, ktorého máme možnosť zhliadnuť aj v krátkej ukážke. Carlos svoj život zasvätil novinám La Idea, ktoré vyrába kompletne prostredníctvom letterpressu. Znamená to, že každé jedno písmeno musí byť vysádzané ručne. Tvorba jedného čísla novín, vychádzajúcich už od roku 1923, tak Carlosovi trvá približne dva týždne. Tlačiar z mestečka Cruz del Eje je jediným, kto takto v Argentíne pracuje.
Tento projekt s menším rozpočtom sa mladým filmárom/dizajnérom nakoniec podarilo dotiahnuť do konca a krátky dokument už stihol obehnúť festivaly po ich rodnej krajine.
Napokon, filmári sa sna o realizácii Los Ultimos – filmu o typografii, polygrafii, o ľuďoch naplnených vášňou pre to, čo robia, nevzdali. V súčasnosti sa pokúšajú znova získať financie na jeho dokončenie.
Vznikne niekedy rovnaký pohľad na staré techniky tlače v podobe krátkometrážneho dokumentu aj na Slovensku? Bolo by určite tiež zaujímavé zistiť, kde a aké archaické, no použiteľné, stroje u nás ešte máme.
zdroje:
idea.me
losultimosdoc.tumblr.com