PF napr. 5774

Tak sme sa nejako bez snehu a bez mrazu prehupli do ďalšieho roka. Podľa čínskeho kalendára sme v roku dreveného koňa (pevne verím, že to nestiahne naše IQ na príslušnú legendárnu úroveň). U nás nám poradové číslo roka pripomenulo, koľko času uplynulo od narodenia Krista. Pokiaľ teda veríme výpočtom gréckeho mnícha Dionýsia Exigua, ktorý ho v 6. storočí stanovil na rok, zodpovedajúci roku 754 od založenia Ríma. I keď sa  neskôr analýzou možných termínov kľúčových udalostí zistilo, že jeho počty neboli presné a Kristus sa pravdepodobne narodil v rokoch 5 – 7 pred svojim narodením, kalendár už sa nezmenil. Ak je v poradí poriadok, tak na nejakom roku v úvode nezáleží. Popravde, ani s tým poriadkom v poradí to nie je celkom tak. Preskakovanie či dopĺňanie dní je jedným z možných spôsobov na korigovanie kozmického neporiadku, v ktorom sa vesmír odmieta hýbať presne podľa toho, koľko je u nás hodín a tak sa nakopia drobné prebytky. To ale pre nie je dnešnú tému dôležité. Rád by som pripomenul, že „naše“ rátanie rokov nie je ani dokonalé, ani jediné, ani najstaršie.  

Roku 45 pr.n.l. zaviedol Július Caesar tzv. juliánsky kalendár. Používame ho vlastne i my, ale  jeho manko 11 min. a 14 sek., ktoré nestačí dorovnávať pridanie 29. februára každý štvrtý rok, narastie každých 128 rokov o ďalší deň. V roku 1582 to pápež Gregor XIII. na základe návrhu astronóma Aloysia Lilia vyriešil tým, že po 4. októbri nasledoval hneď 15. október a z juliánskeho kalendára sa stal gregoriánsky. Od roku 1587 platí i na našom území, no v Rusku platil juliánsky kalendár až do roku 1918 (preto sa októbrová revolúcia odohrala v novembri). Pravoslávna cirkev sa podľa neho riadi dodnes a tak im gregoriánske Vianoce utiekli už o celých trinásť dní. Pre objektivitu je tu ešte novojuliánsky kalendár belehradského profesora Milutina Milankoviča, ktorý zavádza dva priestupné roky na každých 900 rokov, čím by chyba 1 dňa narástla až za 43 500 rokov, kým v gregoriánskom je to „už“ každých 5000 rokov. Na rozhodnutie, kam sa ľudstvo prikloní, je však čas, pretože prvý rozdiel medzi nimi nastane vo februári 2400…

Kalendárov však bolo takmer toľko, koľko civilizácií a každá z nich merala svoje dejiny od inej udalosti, ktorú považovala za pevný bod, ku ktorému je ukotvená.

Svojim sklamaním, že napokon sme nezanikli, sa v ostatných rokoch preslávil najmä kalendár starých Mayov. Netreba ale strácať vieru v jeho pravdivosť, len sa musíme zamerať na iný z jeho cyklov, ktorý je vypočítaný pre obdobie 64 109 589 rokov. Mimochodom, vzhľadom na dĺžku obehu Zeme okolo Slnka je mayský kalendár presnejší ako ten, ktorý používame dnes my. S úctyhodnými úsekmi narába i cyklický systém hinduizmu. Je to zložité a tak len pre orientáciu: najdlhší vek krta-juga trvá 1 728 000 rokov (štyri tvoria mahájugu s dĺžkou 4 320 000 rokov), my teraz žijeme v kali-jugy, ktorá začala roku 3120 pr.n.l. a potrvá 432 000 rokov. No stress. V literatúre sa uvádza, že ešte v päťdesiatych rokoch sa v Indii používalo viac ako tridsať rôznych kalendárov a letopočtov a dodnes vychádza v krajine niekoľko sto stranový almanach, ktorý umožňuje sa v tom vyznať, i keď oficiálne sa používa kresťanský gregoriánsky kalendár.

Židia vstúpili už do roku 5774, pretože rátať začali už od stvorenia sveta 7. 10. 3671 pr.n.l., i keď je trocha divné, že svet bol stvorený až v októbri. Byzantský letopočet sa počítal 1. 9. 5508 pr.n.l., čo je divné, lebo podľa časových údajov v Biblii je to rovnako dátum stvorenia sveta. Starí Gréci rátali letopočet od konania prvých olympijských hier 1. 7. 776 pr.n.l., čo je obdivuhodné, ak si uvedomíme všetky symboly, vzťahy i vážnosť, ktorú musela táto udalosť mať. (Dovolil by som si pri tejto príležitosti prihovoriť sa za návrat súťaže trubačov a hlásateľov.) Len o niečo neskôr bol založený Rím a 21. 4. 753 pr.n.l. sa rozbehol rímsky letopočet ab urbe condita. Islamský letopočet sa odrazil od Mohamedovho úteku z Mekky do Mediny 16. 7. 622 a v arabských krajinách sa stále používa. Keďže však má len 35 dní, rozdiel medzi nami sa zmenšuje. Začali sme dnes informáciou z čínskeho kalendára, ktorá vlastne ale iba identifikuje, kde sa práve nachádzame v rámci 78. cyklu.  Ten prvý začal v roku 2637 pr.n.l. A tak ďalej.

Ospravedlňujem sa za to množstvo dátumov čísiel. Pôvodne to mal byť úvod k firemným kalendárom, ale neubrzdil som… A to zďaleka nie sme na konci. Sme ale na konci textu a ak nepríde téma, ktorá všetko prebije, dodebatujeme o mesiac. Tak nech nám to zatiaľ pekne plynie.

Stano Bellan

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty