O relativite času, myšlienok a cien zemiakov

Poznám ľudí, i keď ich je stále menej, ktorým sa čas vlečie. Ja mám dojem, že čas sa neuveriteľne rozbehol. Podľa Einsteinovej špeciálnej teórie relativity čím rýchlejšie sa pohybujeme, tým pomalšie plynie náš čas. Potom by malo platiť, že ak môj čas neustále zrýchľuje, môže to byť jednoducho tým, že som s pribúdajúcim vekom stále pomalší. Všetko je relatívne.

Relativita je jedným z pojmov tohto sveta, ktoré nefungujú bez druhej strany, pretože relativita vyjadruje „vzájomný vzťah dvoch alebo viacerých javov alebo vecí; pomernosť, vzťažnosť“. Každý z nás pravdepodobne počul mnoho vtipných príkladov na to, čo to je relativita, z ktorých ani jeden nie je verejne publikovateľný, minimálne aspoň nie v tak slušnom médiu ako je toto. Aj to je relatívne, pretože rovnako všetci poznáme iné médiá, kde by tie isté vtipy patrili k etickejšej časti prinášaných informácií. Relativita veľkosti a dôležitosti jednotlivých hodnôt prezrádza práve náš vzťah k hodnotám. Najrelatívnejšia je hodnota myšlienky. Predovšetkým pokiaľ konečným produktom nie je text, kde sa myšlienka akosi prirodzene prezentuje sama, ale hlavne ak je výsledkom vizuálna komunikácia či udalosť. Prekrytá tvárami, fotografiou, filmovým záberom, farbami, zamlčaným podmetom deja atď. prestáva existovať.  Hodnota myšlienky sa pritom ťažko vyjadruje cenou (ak jej prínosom nie je vopred merateľný zisk), tak ako cena nehovorí nič o jej hodnote. Relativitu ceny najlepšie vyjadruje to, čo za ňu dostanete. Je zvláštne, že i pri zemiakoch každý posudzuje akú kvalitu dostáva za akú cenu, pri duševných prácach akoby na tom nezáležalo. Myslenie sa dá ťažko znormovať a v rôznych tabuľkách (ak sa ním vôbec zaoberajú) má skutočne relatívnu hodnotu. Samozrejme, že kupec myšlienky (vulgo klient) je väčšinou imitovaný „badžetom“ a tak často kúpi to, na čo ešte má. Pri zemiakoch by pri dileme, či kúpiť za tretinovú cenu škaredé a nahnité, neváhal a nekúpil by nič. Pri myšlienkach táto logika akosi neplatí. Pritom stánkov je toľko…

Relativita nás sprevádza takmer všade. V minulom čísle som na tomto mieste hovoril o možnom riziku ujmy na kráse umeleckých kníh ak sa zadávateľovi podarí vyjednať lákavo dobrú cenu. Relatívne dobrú (viz zemiaky vyššie). Dosť dlho nie som v blízkom kontakte s polygrafickým priemyslom, ale pamätám si časy (i stroje boli iné), keď s príliš dobrou cenou ako keby padala záruka a z vety „čo ste očakávali za tie peniaze“ ma striasa ešte dnes. Pozor, to nie je to isté porekadlo ako „za málo peňazí veľa muziky“. Treba mať len jasno. Prísť na bál vo viedenskej opere na malotraktore je na prvý pohľad evidentne zlý nápad. Samozrejme, ak chcete zapadnúť a ukázať, že do tejto spoločnosti patríte. Ak však chcete na seba upozorniť, tak je malotraktor ten pravý voz pre tento večer. Treba mať jasno. Veľkosť myšlienok neurčuje či sú väčšie ako iné, ale či sú tie pravé a dostatočne veľké pre nás. Čo je teda dosť relatívne…

Stano Bellan

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty