Mestská knižnica v Bratislave už má nové logo

1. miesto – khn

spoluautorka: Erika Nagyová

Víťazným sa stal návrh od dvojice Martin Kahan a Erika Nagyová, ktorý vytvorenú identitu popisujú nasledovne:

„Koncept vizuálnej identity Mestskej knižnice v Bratislave vychádza z idey úložného systému, ktorý je pre knižnice typický. Prepožičiavame si a pretvárame tento systém nielen pre knihy, ale pre akékoľvek informácie, vedomosti a nápady, ktorými knižnica disponuje a zdieľa ich so svojimi čitateľmi.

Dynamický gridový prístup, ktorý prináša poriadok, dáva jednotlivým aplikáciám priestor na kreatívne vyplnenie, zároveň však určuje rozdelenie priestoru a konzistentnosť vizuálov. Vďaka tejto dynamickej sieti vieme variabilne reagovať na rôzny typ obsahu a prispôsobovať sa komunikačným potrebám knižnice aj v budúcnosti.

Lineárna mriežka koncepčne prepája logotypy naprieč, ponúka priestor na rozširovanie subbrandov a posúva hranice klasického vnímania logotypu, ktorý sa stáva neoddeliteľnou súčasťou vlastnej identity. Vďaka čiernobielemu základu je identita prístupná širokej vrstve ľudí aj so slabším zrakom so snahou univerzálne obslúžiť každého čitateľa.“

Porota vybrala návrh, ktorý podľa jej názoru vytvára subtilný rámec rôznorodému obsahu, ktorý knižnicu napĺňa. Ocenila dôraz na takmer nekonečnú verzatilitu pri zachovaní rozpoznateľných pravidiel, ktoré vytvárajú priestor pre komunikovanie na všetkých úrovniach knižnice. Modifikovateľný vizuálny systém svojou neutralitou pozýva do spolupráce akýkoľvek vizuálny obsah a zároveň aktualizuje funkciu loga a jeho použitia vo vizuálnej identite, čím otvára nové možnosti komunikácie ako v online tak fyzickom priestore.

Do finálneho výberu sa okrem víťazného dostali aj štyri ďalšie návrhy, ktoré pripájame nižšie.

2. miesto – Ľubica Segečová / design – L. S. D.

spoluautori: David Kalata a Magda Scheryová

„Symbol knihy je klišé, no my sa ho nebojíme! Ba práve naopak. Rozhodli sme sa tento zaužívaný a nadužívaný symbol legitimizovať aj v súčastnosti a chceme si za ním stáť. Pretože my nechceme aby sa knihy prestali tlačiť. V logu je kniha otvorená smerom k pozorujúcej osobe, no zároveň je strechou, ktorá zastrešuje a chráni, a šípkou, ktorá naviguje a informuje. A to všetko knihy a knižnice dokážu. Na prvý pohľad statické – erbové logo je v skutočnosti systém, ktorý ponúka široké variácie a možnosti nadstavieb a posunov… Je pripravený na všetko.“

3. miesto – Zelená lúka

„Logotyp a identita pretvárajú knižnicu na zážitkovú inštitúciu a ponúkajú vysokú mieru variability. Základ tvorí striedanie kurzívy a obyčajného rezu, nesúce odkaz na primárny účel – archiváciu informácií a vedomostí. Jednoduchý a pritom výrazný prvok tak otvára možnosti pre neobmedzené variácie subbrandov. Nadstavbou – dušou, sa stáva tušová ilustrácia, prinášajúca humanizovanú tvár inštitúcie a zážitkovú dynamiku. Okrem propagačných materiálov sa objavuje spolu s bioplastickými tabuľkami vo forme interiérovej navigácie. Na zadnej strane preukazu opäť poľudšťuje a ponúka medzi čitateľmi dialóg. Táto druhá vrstva je navrhnutá tak, aby odrážala ducha doby, bola aktuálna, presne ako nové smerovanie knižnice. Zároveň je po čase možná jej obmena, pričom základná typografická vrstva zostáva pôvodná. V propagačných materiáloch typografia logotypu hravými variáciami nenásilne upevňuje novú značku na verejnosti.“

4. miesto – Hungry studio

„Koncept vizuálnej komunikácie Mestskej knižnice vychádza z usporiadania kníh v knižných policiach. Police ako kompozičný princíp – v našom prípade raster pomyselných horizontálnych čiar. Flexibilný systém, ktorý sa prispôsobuje akémukoľvek formátu a dá sa naň uložiť ľubovoľná textová alebo obrazová informácia. Základnú podobu loga tvorí skratka MKB, ktorá má výrazné zastúpenie v identite. Ako doplnkový prvok sa využívajú naklonené znaky abecedy.“

5. miesto – Posted

„Logotyp predstavuje štylizovaný piktogram predmetu, ktorého asociácia s objektom knihy a aktivitou čítania je automatická pre väčšinu populácie. Knižná záložka–predmet, ktorý bol s knihami spojený odjakživa a postupne si našiel cestu aj v modernej dobe a digitalizácii, kde už nesúvisí len s knihami, ale aj s digitálne publikovaným obsahom. Vždy ale bude evokovať v každom z nás zapamätávanie si, uchovávanie či pripomínanie si dôležitých udalostí a vecí. Tento aspekt je ďalej prenesený do komunikácie, tone of voice, propagačných výstupov a merchandise.

Štylizácia knižnej záložky je posunutá z bežne známej ikony do unikátnejšieho tvaru, zakresleného jedným ťahom. Tento princíp je ďalej využívaný pri tvorbe komunikačných výstupov a brand materiálov ako unifikujúci prvok pre celú identitu, kde je prenesený do grafického prvku, tzv. dynamického bookmarku.
Týmto nosným grafickým prvkom je možné vyjadriť čokoľvek pomocou ikon a ilustrácií kreslených jedným ťahom, ktorý je ukončený tvarom pripomínajúcim záložku. Bookmark vie ale fungovať aj generickejšie a to vytváraním abstraktných patternov, dotváraním rôznych pozadí a podobne.“