Francúzsky ako roman type – dejiny typografie II.

Po blackletteri tu máme ďalšie notoricky známe písmo. Vzniklo v pätnástom storočí v Benátkach ako odpoveď práve na Gutenbergov font. A celkom slušne mu to natrelo. Držte si serify, prichádza Roman Type.

Po vynáleze kníhtlače s použitím obmieňateľných foriem jednotlivých písmen sa tento objav ďalej vylepšoval počas celého pätnásteho storočia. Výrobcovia písmen sa pokúšali urobiť formy čo najvernejšie predlohe – rukou písanému textu z manuskriptov. Písmo, ktoré sa vtedy využívalo – blackletter – malo hneď niekoľko výrazných nedostatkov. Pre jeho zjavnú ozdobnosť bolo oveľa jednoduchšie písať jeho znaky rukou, než sa ich snažiť vyrezať z kovu. Okrem toho sa písmo ťažko čítalo a tiež veľmi nešetrilo miesto na vtedajšom drahom papieri. Odpoveď prišla v podobe písma, navrhnutého ešte v roku 1470 Nicolasom Jensonom.

Keď si tlačiar zbalí päť slivák

Jenson bol francúzsky typograf a tlačiar, ktorého vyslal kráľ Karol VII. do Mainzu, aby tu pre Francúzov omrkol metódu tlače s použitím skladacích kovových foriem písma. Keďže v Mainzi sa zdržiaval aj Gutenberg, mnohí sa domnievajú, že Jenson sa priúčal novým veciam práve v jeho dielni.

Medzičasom Karol VII. zomrel a pretože sa Nicolas netúžil vrátiť do Francúzska pod vládou Ľudovíta XI., rozhodol sa odísť do Benátok, kde si v roku 1468 otvoril vlastnú tlačiareň. Tu začal tlačiť písmom Roman Type, pri ktorého tvorbe sa inšpiroval nápismi v budovách z čias rímskeho impéria.

Jenson, ktorý bol aj zlatníkom, mal veľký cit pre zjav písma. Vďaka pätkám a vzdušným líniám bol text napísaný Roman Typeom prehľadný, čitateľný a s dobrou nadväznosťou písmen. Dominantné, ale premyslene navrhnuté serify výborne viedli čitateľov zrak naprieč stranou. Font sa veľmi rýchlo stal populárny a umožnil Jensonovi expandovať tak, že v roku 1477 vlastnil už dvanásť tlačiarní.

Z dielne rovno do Wordu

Úspech francúzskeho tlačiara ale i samotného písma pritom spočíval aj v tom, že jeho tvorca odmietol napodobňovať ručne písaný text tak, ako to bolo vtedy zvykom. Dnes sa tento font stále hojne využíva, najmä pre body text. V niektorých častiach Európy sa mu hovorí aj antiqua, čo je názov, ktorý pochádza zo spojenia s humanistickým lettera antica; zvykne sa označovať aj ako medieval, či old-style. Spomienkou na Nicolasa Jensona je aj font Adobe Jenson.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Články, ktoré by sa vám mohli páčiť
pokračovanie článku

Ach, tie obaly – UMF Manuka

BeeNZ si vybrali jako svého partnera studio Society pro konceptualizaci a výrobu specializovaného obalového řešení, které by produkt UMF…