Celebritné portréty nakreslené štýlom, ktorý nepochopíte

Vince Low je malajský ilustrátor z Kuala Lumpuru. Vytvoril sériu deviatich blafovaných portrétov známych osobností, tak, že nebudete vedieť ako to pomenovať. Zatiaľ to neznie nijak mimoriadne, až na to, že projektant nepoužil absolútne žiadnu techniku, len obyčajné čmáranie. Je to jednoducho magické stretnutie génia a jediným škrtom ceruzky. Všetko je vytvorené z chaosu liniek.

Vince Low pochádza z Kuala Lumpuru v Malajzií. Vyštudoval The One akadémiu s titulom z ilustrácie a pracoval na sebe, až do kým sa z neho stal dizajnér, ktorého vyhľadávajú reklamné agentúry po celom. Momentálne je vedúci Ilustrácie v Grey Group v Kuala Lumpure.

Ako sám hovorí: „Dnes som vďačný za môj úspech. To o čom som si mysle, že je prekliatím v mojej mladosti-dyslexia, je tiež jedným z dôvodov, prečo som zapojený v rade kampaní, pretože som si naozaj prial, aby ďalšia generácia mladých ľudí, nemusela trpieť tak, ako som v mladosti trpel ja. Keď som bol mladý, cítil som sa zle v takmer všetkom, čo som urobil. Moja porucha učenia, mi dala nespočetné množstvo hrozných spomienok v mojom detstve. Ale existujú dva otočné body v mojom živote, kedy sa všetko zmenilo. Všetko to začalo na základnej škole, kedy som musel prechádzať rôznymi trestami každý deň, pretože som nebol schopný dokončiť si domácu úlohu. Nikto si nedal to úsilie, pochopiť, prečo som to nikdy nedokázal. Učitelia jednoducho verili, že som príliš lenivý, si ju dokončiť. Všetko sa zhoršilo, keď som sa dostal na strednú školu. Moji spolužiaci sa mi vyhýbali a niektorí ma dokonca začali šikanovať. Cítil som sa sám. Tak som začal chodiť von s mladými gangstrami. Začal som fajčiť, bil som sa a prestal chodiť do školy. Nič pre mňa nebolo dôležitejšie, ako byť s touto mojou partiou. Konečne som sa cítil, že niekam patrím a že som sám sebou. Jason, chalan, ktorý bol top študent v mojej triede, bol môj dobrý priateľ. Videl, že som bol zmätený a stratený. Jedného dňa mi povedal: „Vince, keď budeš pokračovať v tom zlom čo robíš, raz sa ti to v budúcnosti vypomstí. A to by som naozaj nechcel zažiť.“ Po tom, ako som si ho vypočul, nastalo vo mne akési prebudenie. Od tej doby som robil všetko, aby som prekonal svoje poruchy učenia a zameral som sa na štúdium. Bohužiaľ som to veľmi zmeniť nemohol a nakoniec sa mi to ani veľmi nepodarilo. Viem, že moji rodičia boli zo mňa sklamaný, rovnako ako som bol ja sám. Mysleli si, že by bolo pre mňa lepšie zaoberať sa umením, alebo hudbou, mal som na to trochu talent. Tým sa všetko zmenilo a nastal prvý zlom. Zamiloval som sa do kresby. Všetko čo som dosiahol, bolo bez väčšej námahy a ja so vedel, kade sa bude uberať môj život. Moja vášeň mi v posledných rokoch priniesla veľa úspechov. Môj kreatívny riaditeľ sa rozhodol, že bude pracovať na kampani za dyslexiu. Keď mi ukázal, video o tom, ako listy blikajú a pohybujú sa, keď ich číta dyslektik, bol som v šoku. Bol som úplne prekvapený. Nevedel som, čo presne cítim, ale vtedy nastal druhý zlom v mojom živote. Začal som pracovať s mnohými kampaňami o dyslexií, o tom, že to nie je prekliatie, ale šťastie v nešťastí. Dúfam, že rodičia detí s dyslexiou, dajú svojim deťom šancu objaviť svoj talent.“

Štýl čmáranie

Keď som si plánoval štýl prevedenia, hľadal som niečo, čo je jednoduché, aby som sa nemusel vyrovnávať s náročnou ručnou prácou. Začal som čmárať do môjho skicáru a snažil som sa nájsť smer. A v priebehu času som zistil, že v tých haky baky je nejaký potenciál. Vedel som, že by bolo pre mňa výzvou čmárať a zachytiť duše a znaky týchto ľudí v portrétoch. Z tohto dôvodu som bol odhodlaný preraziť tým, že svoje obmedzené zručnosti prenesiem na úplne novú úroveň.