Stále samé výročia

Je začiatok roka a k rituálom, ktoré som stále nevytisol zo života či nezabudol na ne, patrí pozrieť si prehľad výročí. Jasne, že na príslušný deň napokon zabudnem. V zabúdaní som demokrat a tak zabúdam rovnako úprimne na výročie mojej svadby (i keď pripadá na rovnaký deň ako výročie VOSR) i na vlastné narodeniny (i keď som sa narodil v rovnaký deň v roku ako napríklad Luciano Pavarotti, Dmitrij Donský, Marcel Hossa či slávny terorista zvaný Šakal, ako zomrel Maximilián II. a narodil sa jeho syn Maximilián III., teda v rovnaký deň, na ktorý pripadá výročie objavenia Ameriky, založenia Freudovej psychoanalytickej spoločnosti, vysvätenia Kristovej sochy v Riu ale i premiéry rockovej opery Jesus Christ Superstar). Odpoveď je ukrytá v slávnej vete brnenského siláka a gladiátora Frantu Kocourka: Pořád se něco děje…

Takže všetci máme rovnakú šancu, a skutočne to tak je, narodiť sa vo veľmi významnom dni, ktorý už pri letmom pohľade pohol dejinami sveta. Napriek tomu si nemyslím, že je blbosť tešiť sa zo zhody narodení, úmrtí a udalostí, spojených s konkrétnym dátumom. Človek má dojem, že s niekým takým patrí do akejsi rovnakej kategórie. Minimálne by sme mali rovnaký horoskop. Udalosti, ktoré sa odohrali v jednom dni v priereze dejín sú však ako súhvezdie, ktoré je v skutočnosti len skupinou väčšinou vôbec nesúvisiacich a veľmi vzdialených hviezd. Na rozdiel od toho výročia v jednom roku pripomínajú, i keď v skrátenom výberovom konaní, čo sa dialo v rovnakom čase prípadne v rovnakých priestoroch. Alebo ako rozdielne môžu osudy ľudí, ktorí sa narodili v rovnakom čase na vzdialených miestach. Tak ma prekvapilo, že pred 200 rokmi (t.j. v roku slávnej Napoleonovej prehry pri Waterloo) sa s malým časovým odstupom narodili Ľudovít Štúr, svätý Don Bosco a Otto von Bismarck. Pred rovným storočím sa zase narodili Jan Opletal, ktorý svojou smrťou a následnými udalosťami určil v Československu tradičný bod odporu voči režimu, ale narodili sa aj Billie Holidayová, Orson Welles, Ingrid Bergmanová, Arthur Miller, Augusto Pinochet, Frank Sinatra a Edith Piaf. V tom roku Albert Einstein formuloval svoju všeobecnú teóriu relativity a nemecká ponorka potopila parník Lusitania, čím k slávnym zosnulým pribudlo 1200 takmer bezmenných… Zaujímavé je, že napr. pred 75 rokmi rad za radom zomreli Joža Úprka, Michail Bulgakov, Paul Klee, Lev Trockij, Scott Fitzgerald, Nevil Chamberlain, alebo že pred 50 rokmi prišiel svet v jednom roku o ľudí ako Winstom Churchill, Stan Laurel, Le Corbusier, Jan Baťa i Albert Schweitzer. (Snáď ani nie je možné, že posledné osobnosti som ešte zažil… som súčasníkom Winstona Churchilla!)

Pripomíname si spravidla (akoby to malo nejaký iný dôvod ako akési pokračovanie oslavy guľatín za života) okrúhle výročia a tak vznikol akýsi rotačný systém osláv udalostí, deliaci ich do polstoročníc. Vďaka tomu dokážem každý rok žasnúť nad inými zhodami a súvislosťami. A žasnem, dozvedám sa a spájam. Napriek možnému nesúhlasu sme všetci do jedného súčasťou tohto sveta a ako som rozposielal v pf-ke: Nič nie je tak malé, veľké ani ďaleko, aby to nedokázalo ovplyvniť celý náš život. Tak všetko dobré a nech na vás ľudia spomínajú ešte za živa.

Stano Bellan

Prebrané s dovolením Grafie SK, vydavateľa Novín pre grafický priemysel.

Stano Bellan
Nils, Holgersson & Bellan
kreativita, komunikácia, texty