Veľká typografia nič nerieši

Nedávna chyba pri vyhlásení výsledkov na udeľovaní filmových Oscarov inšpirovala dizajnérsku obec priniesť rýchle riešenie. Sám som dizajnér ale nemám rád skratkovité riešenia. Rozhodne si netrúfam tvrdiť, že navrhovaná zmena typografie by priniesla riešenie. Myslieť si, že väčšie písmená automaticky vyriešia daný problém, je naivné.

Ak budeme teraz my (dizajnéri) argumentovať “veľkou typografiou”, potom nemôžeme našim klientom vyčítať ich požiadavky na čo najväčšie logo, veľké písmo, atď. Veď to je presne to, čo v tejto chvíli navrhujeme aj my. Namiesto toho, aby sme postupovali ako dizajnéri, náhle kričíme to isté a tak sa dostávame do slepej uličky, kedy používame argumenty našich nepoučených klientov.

Aby sme našli riešenie, je na mieste pozrieť sa na problém komplexnejšie a trochu sa zamyslieť ako dizajnéri.
Na začiatok si pripomeňme, že za ostatných 88 rokov sa takáto chyba nestala. Takže kým vôbec začneme prinášať nové riešenie, je dobré pozrieť sa na dizajny, ktoré tých 88 rokov fungovali. Možno je riešenie tam.

Ak sa pozrieme na staršie kartičky s víťazmi, tak zistíme, že na nich vôbec neboli uvádzané kategórie. Vyhlasujúci nemali možnosť prečítať žiadnu “typografiu”. Názov kategórie bol uvedený na obálke.

unspecified
obálka z roku 1987
zdroj: http://natedsanders.com/lot_of_6_academy_awards_items_from_the_1987_ceremo-lot23815.aspx
image-1
obálka z roku 1991
zdroj: https://redcarpetcollectibles.com/collections/ads-articles-and-other-media
unspecified-1
obálky z roku 1993 a 1982
http://www.thegoldknight.com/2015/03/inside-warner-bros-vip-backlot-tour.html

Tento koncept nevykazoval chyby a fungoval. Je teda riešením odstrániť text, namiesto toho aby sme ho dizajnovali? Môžeme si tu vysvetliť, ako prebieha dizajnovanie na úrovni procesu. Informácie musíme rozdeliť do krokov, postaviť jasnú hierarchiu a kontrolné mechanizmy a až potom začať riešiť vizuál.

V prvom rade si musíme uvedomiť účel. Ide o kartičku, ktorá je používaná vo veľmi stresovej situácii. Jej používateľa by sme preto mali čo najviac odbremeniť a uľahčiť mu jej použitie. Z toho dôvodu by akákoľvek možnosť kontroly obsahu mala byť presunutá na produkciu a nie na samotného odovzdávajúceho. Ten len prečíta to, čo dostane do ruky. Vyžadovať, aby odovzdávajúci ešte aj kontroloval obsah prináša len ďalší stres a pod jeho vplyvom môžu vznikať ďalšie chyby. Z obsahu – aj keby bol písaný veľkou typografiou – by pravdepodobne prečítal opäť len víťaza.

Ak chceme aby mal aj vyhlasujúci možnosť kontroly, označenie kategórie na obálke je dostatočný a pravdepodobne lepší kontrolný prvok ako text na kartičke. Na obálke nás nerušia žiadne ďalšie informácie a tak ľahšie vyhodnotíme obsah danej informácie. Zároveň je informácia o kategórii – umiestnením na obálke – jasne oddelená od mena víťaza, takže sa nespája so silnými emóciami, kedy vyhlasujúci už pozná “veľké tajomstvo”, navyše s vedomím, že naň všetci čakajú.

Ak by sme uviedli informáciu len na kartičke, tak sa vždy dostávame do kolízie s ďalšími textami a naša pozornosť sa bude vždy trieštiť, nevraviac o tom, že tým prenášame zodpovednosť kontroly na niekoho, kto nemá možnosť kontrolu zmysluplne realizovať. Tým pádom vzniká priestor na chybu bez ohľadu na to, či pôjde o veľkú alebo malú typografiu.

Preto by som za pomoci occamovej britvy navrhoval opäť odstrániť kategóriu z kartičky a označovať ju len na obálke. Aby bolo jasné, že človek na scéne má prečítať “TO” meno. Nie je tam na to aby hodnotil, alebo kontroloval výsledky. Bolo by jasné, že posledná kontrola neprebieha na scéne, ale pri vstupe na scénu.
Riešením nie je hromadenie či iné usporiadanie údajov na kartičke, ale naopak ich opätovné odstránenie a uvedomenie si, že kontrola na javisku nefunguje. Inováciou teda môže byť aj návrat k predošlému funkčnému modelu.

Takto si môžeme na jednoduchom príklade prejsť celý proces dizajnového uvažovania. Predstavíme si aktéra na scéne, vytriedime mu informácie a určíme, kedy a koľkokrát prebehne kontrola.

Myslím, že dizajnéri by mali chápať, že navrhujeme celý proces použitia dizajnu, nielen jednu kartičku vo formáte DL. Riešením nemôže byť len typografia, ale domyslený dizajn ako taký. Premyslený dizajn nám nakoniec pomôže klientovi vysvetliť, prečo nie je jediným riešením “veľké písmo”, ale vystavanie funkčného celku.

Dodo Dobrík
grafický dizajnér
www.behance.net/dododobrik

zdroj titulnej fotografie: medium.com a autor textu.

 

Pridaj komentár


Články, ktoré by sa vám mohli páčiť
pokračovanie článku

Set akvarelových stromov za 15 dolárov!

Dnes pre vás máme tip na sadu grafických prvkov, ktoré stvárňujú rôzne typy vegetácie vo watercolor štýle. Ide…
pokračovanie článku

Aplikácia, s ktorou schováte PANTONE do vrecka

Mnoho dizajnérov ich denne využíva pri svojej práci. Teraz prichádza digitálna verzia ikonických paliet. Pantone Studio – iOS aplikácia,…
pokračovanie článku

Ostáva deň

Mac pre študenta a učiteľa je v iStores s výraznou zľavou v akcii, ktorá trvala od 1. 9. a dnes končí. MacBook Air 11″ už…
pokračovanie článku

Set Lightroom presetov zadarmo!

Dnes pre vás máme tip na tento set Lightroom presetov. Nájdete ho na portáli Creative Market, odkiaľ si…