Cena Oskára Čepana prvýkrát s logom a na gifkách

Pod vydarenou vizuálnou podobou 21. ročníka renomovanej súťaže pre výtvarníkov je podpísané košické štúdio 436.

Medzinárodná odborná porota vyhlásila v pondelok 4. júla v bratislavskej Café Berlinka mená finalistov Ceny Oskára Čepana 2016 (Daniela Krajčová, Lucia Luptáková, Juraj Gábor a umelecká dvojica Julia Gryboś & Barbora Zentková). Súťaž pomenovaná podľa jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej vedy a kultúry dvadsiateho storočia je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov, ktorí žijú a pôsobia na území Slovenskej republiky. Jej víťaza sa dozvieme 5. novembra.

Tohtoročnú tvár Ceny Oskára Čepana má na starosti grafické štúdio 436 v spolupráci s multimediálnou dielňou Ú Vitéza. V rámci novej identity najprestížnejšieho ocenenia pre výtvarníkov na Slovensku bolo po prvýkrát vytvorené aj logo. Znak pozostáva z dvoch základných  geometrických tvarov, trojuholníka a kruhu. Logo predovšetkým schematicky znázorňuje symbol medaily a znak Č. Rozobratím jednotlivých elementov geometrie sa v ňom dajú nájsť všetky tri písmená akronymu celého názvu ocenenia.

Pri tohtoročnom vizuále sa na pozadí pracuje s fragmentmi konkrétnych diel/záznamami diel finalistov, resp. laureátov. Ide teda hlavne o hru so „štruktúrami“, ktoré spolu vytvárajú vizuálne zaujímavé kompozície. Každú z reprodukcií poskytli priamo ich autori. Vizuál tak tvorí to, čo tvorí samotné ocenenie, a to sú práve diela výtvarníkov. Ďalšou vrstvou tejto koncepcie je konkrétna prezentácia histórie ceny nielen pre náročného diváka. Na vrchnej vrstve „koláží“ je výrazná oranžová transparentná plocha, na ktorej je použité písmo Kontrast Grotesk z produkcie Jána Filípeka. Oranžový transparentný motív prestupuje do predmetov a označenia priestoru ceremoniálu odovzdávania ceny. Na komunikáciu v digitálnom priestore je využitý najmä formát GIF, v ktorom sa dynamicky pracuje s konotáciami medzi obrázkami a textom.

Základ kreatívneho laboratória 436 tvorí Martin Kossuth a Roman Juhás. Dvojica dizajnérov okrem iných spolupracovala aj s putovnou filmovou prehliadkou Projekt 100 alebo košickým centrom audiovizuálnej kultúry Kino Úsmev. V priestoroch kina tím 436 tiež zorganizoval aktuálnu výstavu Československý filmový plagát 1959 – 1989.

Viac o štúdiu 436 a práci na vizuále 21. ročníka Ceny Oskára Čepana (COČ) prezradil Roman Juhás.

Kedy a prečo vzniklo štúdio 436?
Poznáme sa už asi 10 rokov a prvýkrát sme sa stretli na najlepšej základnej umeleckej škole medzi Sečovcami a Čiernou nad Tisou — v Trebišove. Časom sme talentom presiahli náš kraj a draftovali nás za najbližší kopec študovať umenie na Fakulte umení v Košiciach. Jeden architektúru, druhý voľné výtvarne umenie. Žili sme na internátnej izbe 436, ktorú sme časom premenovali na ateliér, keďže tam vznikali rôzne tvorivé počiny, väčšinou nie hmatateľného charakteru. Časom značka 436 zľudovela a teraz sa už aj v našom úzkom okolí používa ako predpona pre prapodivné smiešne javy. Už počas školy sme sa obaja našli v spoločných graficko-dizajnérskych projektoch, najmä pre lokálne kultúrne inštitúcie, čo bolo základom pre založenie skutočného štúdia, ktoré momentálne sídli v Tabačke Kulturfabrik.

Označili by ste sa za multidisciplinárne štúdio?
Definícia z wikipédie: 436 je športové družstvo s presahom do grafického dizajnu, architektúry, úžitkového dizajnu, neúžitkového dizajnu, bohémstva, výtvarného umenia, smoliarstva, performance, klaunstva, gádžovstva a frívolnej zábavy.

Máte viacero externých spolupracovníkov, podľa čoho si ich vyberáte?
Podľa potreby a charakteru zadania vyskladávame tím viacerých ľudí. Už pravidelne spolupracujeme s multimediálnou dielňou Ú Vitéza a s viacerými programátormi. Napríklad na vizuálnej identite pre galériu Šopa sme spolupracovali s Jánom Perneckým, ktorý nám pomohol s parametrickou aplikáciou. Výber je jednoduchý. Chceme pracovať s ľuďmi, ktorí sú výborní v tom, čo robia, a s ktorými sa vieme dobre zasmiať a vypiť browar.

Ako ste sa dostali k práci na Cene Oskára Čepana?
Oslovila nás priamo Nadácia– Centrum pre súčasné umenie, konkrétne Zuzka Pacáková, ktorá pozná našu prácu a momentálne spolu robíme aj na inom väčšom projekte.

Cena Oskára Čepana má prvýkrát aj logo. Bol to váš nápad alebo s touto požiadavkou prišli organizátori? Bude sa s týmto logom pracovať aj v ďalších ročníkoch?
Vytvorenie loga bolo v celkovom zadaní vizuálu. Pracovali sme na ňom v podstate ako na samostatnom zadaní, keďže vizuál ročníka a vizuálnu identitu značky vnímame ako dve dosť odlišné veci. Logo sme vytvorili so zreteľom na dlhodobé používanie. To, či sa bude používať naveky, záleží od organizačného tímu (alebo budúcich tímov). My by sme boli len radi, keby to tak bolo.

Minulý rok stál sa za vizuálnou identitou COČ tohtoročný víťaz Národnej ceny za komunikačný dizajn Boris Meluš. Boli ste nejakým spôsobom jeho prácou ovplyvnení?
Samozrejme sme si v rámci researchu na začiatku prešli všetky predošlé vizuály, aby sme vedeli, kde sa vlastne nachádzame. Keďže sa k organizovaniu COČ dostal úplne nový tím, ktorý má so súťažou novú víziu, tak aj zadanie na vizuálnu komunikáciu malo ambíciu odlíšiť sa od predchádzajúcich ročníkov. Prispel k tomu určite aj fakt, že „Čepan“ začína novú dvadsaťročnicu. Chvíľu nám trvalo, kým sme prišli ku konsenzu so zadávateľmi, keďže náš pôvodný návrh bol úplne inde ako je nakoniec výsledný vizuál. Nakoniec sme sa dopracovali k síce trochu konvenčnejšiemu, no funkčnejšiemu riešeniu.

Ako vyzerala spolupráca s multimediálnou dielňou Ú Vitéza?  Vy ste dodali nápady, podkladový materiál a vitézovci to spracovali do gifkovej a audiovizuálnej podoby?
Ako som už naznačil, sme celkom zohratá partia. Väčšinou to prebieha tak, že prídeme k nim do dielne, dáme si zopár klikov, drepov, kávu, čaj, poklábosíme, niečo spíšeme, zoshareujeme si google drive a každý ide svojou cestou robiť čo treba. Palko s Robom sú čo sa týka audio-video-foto produkcie najlepší, o kom vieme, takže sa s nimi robí jednoducho. My dôverujeme im v tom, čo robia viac ako sebe a naopak, takže to prebieha celkom plynule, néni problem.

V spolupráci s pražskou filmovou galantériou Terryho ponožky ste v Kine Úsmev pripravili výstavu československého filmového plagátu. Podľa čoho ste vyberali plagáty/autorov?
Koncepciu výstavy sme pripravili spoločne so zakladateľom tejto filmovej galantérie pánom Pavlom Rajčanom. Keďže výstava je prvou z plánovaných pravidelných výstav v Kine Úsmev, na úvod sme z ich bezodného archívu nakombinovali všeobecnejšiu tému a známejších autorov či filmy. Ďalšie výstavy už budeme viac špecifikovať na rôzne fenomény tvorby plagátu, filmové bloky, jednotlivých autorov atď.

Aký je váš vzťah k tomuto médiu? Niektoré plagáty na kultúrne akcie, ktoré zdobia Bratislavu, Košice, ale aj menšie slovenské mestá majú svojou kvalitou nábeh k tomu, aby boli v budúcnosti  tiež súčasťou zbierok a výstavných priestorov.
Plagát je láska. Jeden z nás tvorbu plagátu dokonca aj študoval na Akademii sztuk pięknych w Krakowie a poľská tradícia v tomto médiu nás očarila. Aj to má určite vplyv na to, že by sme radi plagát dostávali viac do povedomia aj u nás, či už výstavnou činnosťou alebo svedomitou dlhodobou tvorbou. Ako vravíš, je tu čoraz viac šikovných plagátistov ako Jozef Tušan, Matúš Hnát či Ondrej Jób (a ďalší), máme dobre položené základy vďaka takým výtvarníkom ako Marián Čunderlík, Jozef Dóka ml. či Ján Meisner (a ďalší), máme jednu z najprestížnejších prehliadok plagátu v Európe (TPT), takže je tu zopár pádnych dôvodov veriť v to, že sa tvorba autorského plagátu postupne spopularizuje aj na Slovensku.

ďakujeme: Michaela Kučová

zdroje: oskarcepan.sk, www.436.sk