Logoseriál: Zimné olympijské hry

Celosvetovo sledovaná športová „dvojtýždňovka“ v Soči sa nám nezadržateľne blíži – v Rusku budú čochvíľa odpočítavať posledných sto dní do začatia dvadsiatej druhej zimnej olympiády. V tejto časti seriálu sa okrem loga chystajúcich sa hier pozrieme aj na obrazové symboly ostatných zimných olympiád.

Každá krajina organizujúca najpopulárnejšiu športovú udalosť sa chce prezentovať logom, ktoré nevyjadruje iba šport a zimu, ale aj niečo z jej tradície. Snaha prepojiť tieto oblasti a pri tom ostať celosvetovo zrozumiteľným nie je ľahká. Všetci chcú predsa priniesť funkčný, pochopiteľný a zároveň originálny symbol, ktorý zaujme a bude sa dobre vynímať na dresoch, televíznych obrazovkách, plastových nádobách sýtených nápojov sponzorskej korporácie… Ako zistíme, dizajnéri sa často akosi nevedia odpútať od jedného už ošúchaného symbolu zimy – snehovej vločky.

Soči 2014

V posledných desaťročiach platí pravidlo Medzinárodného olympijského výboru, podľa ktorého sa musí logo, s ktorým krajina bojovala o usporiadanie hier, po úspešnej kandidatúre zmeniť. Často sa stáva, že aj v odbornej verejnosti zarezonuje viac logo prvé. To je aj prípad Soči. Nové typografické logo so zakomponovanou príponou .ru, odkazujúcou na internetovú stránku olympiády, sa mnohým vidí nezaujímavé alebo nevyvážené. Organizátori logo opisujú ako „značku 21. storočia pre digitálnu generáciu“. Logo má tiež odkazovať na polohu mesta, kde sa stretávajú hory a more. Rok konania má byť tak vodným odrazom názvu mesta. Logo, s ktorým sa, chcene či nechcene, budeme stretávať takmer celý február, vyvinula za nemalý peniaz agentúra Interbrand.

Vancouver 2010

Logo vancouverskej olympiády vychádza z tradície pôvodných obyvateľov kanadskej časti arktického regiónu. Kmene Inuitov, Juitov a Kulaitiov stavali kamenné sochy slúžiace ako mohyly a orientačné body. Na tieto jednoduché štruktúry evokujúce ľudskú postavu môžete naraziť naprieč celou Aljaškou až po Grónsko.
Grafickí dizajnéri Elena Rivera MacGregor a Gonzalo Alatorre zo štúdia Rivera Design interpretovali eskimácky symbol v zásadách olympijského ducha. Oficiálne logo nazvali Ilanaaq, čiže priateľstvo. Okrem toho má tiež reprezentovať nádej, bratstvo a vítanie ľudí z celého sveta. Ilanaaq sa skladá z piatich farebných kameňov. Rozdielna farebnosť predstavuje rozdielne regióny Kanady a tiež olympijské kruhy. Každý kameň závisí na druhom, držia pokope len ako celok.

Turín 2006

Skladajúce sa z čistej a modernej ikony a typografického prvku je logo turínskej olympiády jedno z najobľúbenejších v dizajnérskej obci. Symbol je štylizovanou siluetou dominanty priemyselného Turína, múzea Mole Antonelliana. Múzeum je so svojimi 167 metrami najvyšším na svete.
Silueta, tiež pripomínajúca horu, je tvorená z modrých a bielych kryštálov označujúcich sneh a oblohu. Pospájané kryštály tiež predstavujú sieť ako odkaz na moderné technológie a prepájanie národov. Logo bolo navrhnuté v milánskom štúdiu Benincasa-Husmann v roku 2001.

Salt Lake City 2002

Späť k zvykom predkov a k prírode. To si okrem Kanaďanov povedali aj Američania. Logo k devätnástym zimným olympijským hrám vychádza zo vzorov na prikrývkach a iných textíliách vyrábaných v minulosti Navajmi. Teritórium tohto kedysi veľkého indiánskeho kmeňa sa rozprestieralo na území dnešného Utahu, kde sa hry pred jedenástimi rokmi odohrali.
V kompozične vyváženom logu predstavujúcom snehovú vločku zohrávajú dôležitú úlohu farby. Modrá časť symbolizuje snehom pokrytú horu. Vrchná oranžová farebnosť má predstavovať Slnko stúpajúce spoza hory a žiaru olympijského ohňa. Spojenie modrej a oranžovej predstavuje tiež kontrast vyprahnutej Utahskej púšte so zasneženým pohorím Wasatch.

Nagano 1998

Olympiáda, počas ktorej sa prehnalo športoviskami a olympijskou dedinou menšie zemetrasenie, priniesla aj jedno z najdynamickejších lôg. Na prvý pohľad to, čo by mohlo vyzerať ako kvet s rôznofarebnými lupeňmi, je skupinka šiestich športovcov. Každý lupienok reprezentuje jeden individuálny olympijský šport. Purpurová krasokorčuľovanie, modrá zjazd na lyžiach, žltá rýchlokorčuľovanie, zelená skoky na lyžiach a červená snowbording – šport, ktorý sa prvýkrát dostal na olympiádu práve v Nagane. Abstraktný vizuálny znak dostal pomenovanie „snežný kvet“, čím organizátori zdôraznili záväzok, že budú dbať o prírodu aj počas Olympijských hier.

Lillehammer 1994

Ako najmierumilovnejšie voči prírode boli však označené hry v Lillehammeri. Ochrana životného prostredia bola pre Nórov jednou z hlavných priorít aj počas budovania športovísk a olympijskej dediny.
Logo “zelených“ Olympijských hier tvorí kombinácia štylizovanej polárnej žiary (aurora borealis), snežných vločiek, olympijských kruhov a nápisu Lillehammer ’94. Logo je inšpirované bezprostredným kontaktom s prírodou – polárna žiara je pomerne bežným javom v severnej časti Nórska.

Albertville 1992

Tradícia konania zimných a letných olympijských hier v tom istom roku bola naposledy dodržaná v roku 1992. Reakciou na rastúce náklady a logistické komplikácie bolo rozhodnutie Medzinárodnej olympijskej komisie, že olympiády sa budú konať oddelene, s dvojročnou prestávkou medzi zimnými a letnými.
Albertville je jedným z najväčších miest v historickom regióne Savojsko. Olympijský oheň, ktorý predstavuje hlavný motív loga, je práve vo farbách tohto alpského regiónu (biely kríž na červenom podklade). Pod týmto motívom sa nachádzajú lyže predstavujúce zasa francúzsku zástavu.

Calgary 1988

Pätnáste zimné olympijské hry boli prvými, ktoré tak rázovitá zimná krajina ako Kanada hostila. Dvanásť rokov predtým bol Montreal prvým a zostal jediným kanadským mestom, ktoré hostilo aj letnú olympiádu.
Logo olympiády v Calgary pozostáva z piatich olympijských kruhov usporiadaných do tvaru snehovej vločky a zároveň javorového listu ako národného symbolu Kanady. Olympijské kruhy vo vnútri polygónu tiež šikovne vytvárajú päť malých a päť veľkých písmen “C”. C ako Canada, C ako Calgary.

Sarajevo 1984

Prekvapivá kandidatúra bývalej Juhoslávie, tak typickej na letné dovolenkovanie, sa ešte prekvapivejšie pretavila v úspech. Na rozdiel od predchádzajúcej Zimnej olympiády v Lake Placid však organizátori nemuseli zápasiť s nedostatkom snehu či neprimeranými teplotami. V Sarajeve a priľahlých horských športoviskách vládla počas jedenástich februárových dní pravá zimná klíma. Olympiáda bola pre prvú komunistickú krajinu hosťujúcu zimné hry veľkým úspechom. Žiaľ, osem rokov neskôr bola počas občianskej vojny väčšina z moderných štadiónov poškodená alebo úplne zničená.
Logo symbolizovalo štylizovanú snehovú vločku. Juhoslovanskí dizajnéri pritom vychádzali zo vzorov tradičných výšiviek vyrábaných v sarajevskej oblasti. Červená farebnosť mala symbolizovať balkánsku vášeň a taktiež silu ducha, túžbu po víťazstve.

Lake Placid 1980

Hry sa uskutočnili v Lake Placid po druhý raz. Prvýkrát sa tak na severe štátu New York stalo už v roku 1932. Vrch stĺpca na ľavej strane loga preto drží olympijské kruhy v dvoch na to tvarovaných priehlbinách. Logo v tvare písmena “L“ má tiež pripomínať pohorie Adirondacks.
Olympiáda, ktorá prebiehala predovšetkým na umelom snehu, je známa vďaka „zázraku na ľade“. Tak je označovaný americký hokejový tím, ktorý tvorili hráči nižších alebo univerzitných súťaží. Tím, o ktorom sa ani nepredpokladalo, že postúpi zo základnej skupiny, nakoniec v napínavom finále zdolal favorizovaný Sovietsky zväz.

Innsbruck 1976

Červený odznak s bielym mostom cez rieku Inn bol poznávacím znamením olympiády v susednom Rakúsku už v roku 1964. Hry v roku 1976 boli pôvodne pridelené americkému mestu Denver. Tristo percentný nárast nákladov a obavy z negatívneho dopadu na životné prostredie donútili organizátorov poslúchnuť prázdnu truhlicu a hlas ľudu. Verejné hlasovanie obyvateľov štátu Colorado rozhodlo o vzdaní sa dvanástej zimnej olympiády. Rakúšania tak mali na prípravu iba tri roky. Zariadenie vybudované pre olympiádu spred dvanástich rokov mohlo opäť poslúžiť na športové zápolenie. Takisto logo neprešlo veľkými zmenami. Most a olympijské kruhy na oficiálnom logu predstavujú spojivo, vďaka ktorému sa tvoria priateľstvá medzi národmi z celého sveta.

Sapporo 1972

Po dvoch neúspešných pokusoch o zorganizovanie olympiády, mohli byť v roku 1972 zimné hry konečne prvýkrát usporiadané v Sappore ako prvom neeurópskom a neamerickom meste.
Za dizajnom loga stojí Kazumasa Nagai. Jednou z podmienok od organizačnej komisie bolo, aby logo tiež symbolizovalo zimu a región Hokkaido. Aby to Nagai dosiahol, miesto toho, aby použil špicaté kryštáliky podobou blížiace sa k reálnym snehovým vločkám, prepracoval do tvaru vločky tradičný japonský hrebeň. Vločka je tak so svojimi oblými tvarmi v proporčnom súlade s červeným vychádzajúcim Slnkom, symbolom Japonska.
Návrh japonského grafického dizajnéra predstavuje kombináciu troch nezávislých prvkov – Slnka, snehovej vločky a olympijských kruhov s nápisom “Sapporo ’72”. Kazumasa Nagai usporiadal jednotlivé prvky do troch nezávislých kociek, pričom boli vhodné tak ako pre vertikálne rozloženie, tak aj pre horizontálne a pre rôzne troj-dimenzionálne rozmiestnenia.

Grenoble 1968

Jubilejné desiate hry mali hneď niekoľko „prvých“. Bola to prvá olympiáda vysielaná vo farbe, prvé zimné hry, kde boli vykonávané dopingové testy. Na olympiáde v Grenobli tiež Československo získalo vďaka skokanovi na lyžiach Jiřímu Raškovi svoju prvú zimnú zlatú medailu.
Na logu sa opäť objavuje motív snehovej vločky, ktorá je obkolesená troma kruhmi vyjadrujúcimi tri ruže, symboly mesta spod francúzskych Álp. Na krátku dobu existovala aj verzia loga s rozdielnymi farbami. Tmavobéžové kruhy boli červené, pozadie modré. Vločka a olympijské kruhy zasa biele.

Innsbruck 1964

V roku 1964 nedostatok snehu ohrozoval priebeh olympiády natoľko, až bola na pomoc povolaná armáda. Okrem 40 000 metrov kubických snehu na zjazdovky priniesla rakúska armáda viac ako 20 000 veľkých kociek ľadu na sánkarské a bobové dráhy.
Štylizovaná verzia Innsbruckého erbu a pečate, ktorého pôvodná podoba je ešte z roku 1267, sa v miernej modifikácii objavila aj o pár rokov neskôr.

Squaw Valley 1960

Logo pre olympiádu v Squaw Valley bolo vytvorené z troch trojuholníkov nesúcich na sebe monochromatické olympijské kruhy. Trojuholníky boli navrhnuté tak, aby svojím prekrývaním utvorili hviezdu (odkaz na americkú zástavu) a súčasne snehovú vločku. Spolu s týmito zreteľnými symbolmi malo toto spojenie tiež predstavovať Blyth arénu, v ktorej sa odohral hokejový turnaj a kde sa tiež uskutočnil otvárací ceremoniál. Ten mal, spolu so záverečným, plne v réžii Walt Disney. Zaujímavým faktom je, že logo, namiesto nápisu ‚Squaw Valley‘, nesie názov štátu ‚California‘. Dôvodom mohla byť novosť športového areálu Squaw Valley, ktorý bol vybudovaný špeciálne na olympiádu. Ešte počas kandidatúry sa na danom území okrem jedného luxusného hotela nachádzali iba hory a šíre pláne.

Cortina d´Ampezzo 1956

Talianske mesto Cortina d’Ampezzo malo pôvodne hostiť olympiádu už v roku 1944. Stať sa tak nemohlo z dôvodov smutne známych.
Motív štylizovanej vločky s piatimi kruhmi, nad ktorými sa vypína hviezda, vychádzal z loga Talianskeho národného olympijského výboru. Milánsky umelec Franco Rondinelli upravil tento motív pridajúc k nemu ešte časť alpského pohoria.

Oslo 1952

Návrh loga pre dovtedy najväčšie mesto hosťujúce zimné hry bol predmetom verejnej súťaže a organizačná komisia musela vybrať z 335 finálnych dizajnov. Vyhral kruhový návrh s profilom jednej z architektonických ozdôb mesta Oslo – Mestskej haly. V tej okrem zamestnancov mestskej rady môžete natrafiť aj na návštevníkov jednej z jej galérií či umelcov niektorého z ateliérov, ktoré sa tiež nachádzajú v jej útrobách. Nesmieme však zabudnúť na každoročne najvýnimočnejšiu udalosť, ktorú jej priestory hostia, a síce odovzdávanie Nobelových cien.

St. Moritz 1948

Po vynútenej dvanásťročnej prestávke sa olympijské hry zreštartovali v St. Moritzi. Na logu sa, hneď nad francúzskym nápisom Jeux Olympiques d´Hiver, objavilo vychádzajúce slnko ako oslava znovuzrodenia hier.
Mesto St. Moritz bolo vybrané nielen pre svoju polohu vo Švajčiarsku, ktoré zostalo počas vojny neutrálne, ale aj preto, že toto letovisko už hostilo olympiádu v roku 1928. Organizácia hier bola tak jednoduchšia a viac ekonomická.

Garmisch-Partenkirchen 1936

Rozhodnutie o uskutočnení olympijských hier v Nemecku padlo ešte v roku 1931 v Barcelone. O dva roky na to sa definitívne dostal k moci Adolf Hitler. Už ako ríšsky kancelár si veľmi skoro uvedomil propagačnú moc najväčších športových udalostí. Športovci „neprekonateľnej árijskej rasy“ nakoniec nezískali toľko medailí, ako si Hitler predstavoval a v končenom hodnotení skončili na druhom mieste za Nórskom.
Oficiálny symbol hier pozostával z olympijských kruhov a končiaru pohoria Wetterstein v Bavorských Alpách, do ktorého vedú stopy lyží. Rok 1936 bol posledným, kedy sa konali letné a zimné olympijské hry v rovnakej krajine.

Lake Placid 1932

Skokan na lyžiach v popredí a mapa Spojených štátov amerických s vyznačeným lyžiarskym strediskom Lake Placid v pozadí tvorili logo tretích zimných olympijských hier. Organizátori, ale aj krajiny snažiace sa vyslať svojich športovcov na olympiádu, narážali na prekážky v získavaní peňazí počas práve prebiehajúcej ekonomickej krízy. Hier sa zúčastnilo iba sedemnásť krajín, pričom z 250 športovcov bola viac ako polovica z USA a Kanady.

Prvé zimné olympijské hry v St. Moritzi 1928 a vo francúzskom Chamonix 1924 nemali logo, namiesto toho sa využíval jeden zo svetovo najznámejších symbolov – olympijské kruhy. Symbol, ktorý dokáže fungovať nezávisle na svojom mene, nezávisle na popise.
Bol to sám zakladateľ moderných olympiád, Pierre de Coubertin, kto navrhol v roku 1913 toto logo pozostávajúce z prepojených kruhov. Každý predstavuje jeden kontinent (Severná a Južná Amerika sú v tomto prípade považované za jeden). Tvoria tak symbol sily, vízie a tímovej práce. Logo sa prvýkrát verejne objavilo na Letných olympijských hrách 1920 v belgických Antverpách.