História publikovania na tabletoch

Tablet ponúka mobilitu porovnateľnú s knihou či časopisom, no zároveň možnosť s obsahom interagovať či v prípade novších tabletov prehrávať video a zvuk. To isté je síce možné dosiahnuť na notebooku či smartfóne, no mobilita a komfort používania v prvom prípade, či veľkosť displeja v druhom, sú dostatočne limitujúcim faktorom na to, aby si tablet zaslúžil byť pri publikovaní obsahu vnímaný ako samostatná kategória zariadení. Ich rastúca popularita a budúca perspektíva sú jasným znakom, že im je potrebné venovať náležitú pozornosť a individuálny prístup pri prispôsobovaní obsahu. Pozrime sa teraz v skratke na históriu publikovania na tomto type zariadení.

Už od počiatkov osobných počítačov s koncepciou, pre ktorú sa zaužívalo označenie tablety, boli tieto vnímané ako lákavý nástroj pre nové formy publikovania, spájajúce v sebe intimitu papiera a interaktívne prvky, ktoré so sebou prináša digitálna povaha.

História tabletov nie je len históriou nového prístupu k publikovaniu obsahu. Je históriou osobných asistentov a ultraprenosných počítačov. Práve prezentovanie obsahu spôsobom, aký nie je možný na papieri, ani na stolnom počítači či notebooku, je však odvetvie, pre ktoré tablet predstavuje od svojich začiatkov veľmi živnú pôdu.

Technologické limity, vysoká cena, ale neraz aj chýbajúca jasná predstava o tom, kam do života človeka by také zariadenia malo zapadnúť, sa podpísali na tom, že tabletom trvalo viac ako štyri dekády, pokým sa trh dočkal ich masového rozšírenia. Dnes už môžeme s istotou povedať, že ich čas nastal a každým rokom sa ich ich miesto v živote človeka viac a viac upevňuje.

Počiatky uvažovania o publikovaniu interaktívneho obsahu na tabletoch

Mohli by sa viesť diskusie o tom, čo ešte je a čo už nie je možné považovať za tablet. Ak sa však budeme pridržiavať definície, že tablet je „prenosný počítač v tvare dosky s integrovanou obrazovkou“, prvým typickým tabletom bol Dynabook.

Ilustrácia vzdelávacieho počítača Dynabook, ktorý si predstavoval Alan C. Kay, zdroj: Wikimedia.org.

Dynabook mal byť „osobným počítačom pre deti“. Mal umožňovať jednoduché ovládanie a poskytovať deťom možnosti interaktívneho vzdelávania, čím by do budúcna mohol konkurovať učebniciam.

Autorom tohto konceptu bol Alan C. Kay, ten istý muž, ktorý o dva roky na to založil firmu Xerox PARC. Práve myšlienka Dynabooku ho postupne priviedla k návrhu stolného počítača Xerox Alto, ktorý bol pôvodne nazvaný „dočasný Dynabook“. Xerox Alto už v roku 1972 obsahoval prvú podobu grafického použíateľského rozhrania, ktoré v konečnom dôsledku zmenilo nie len spôsob, akým sa digitálne pripravuje obsah, ale spôsob ovládania počítačov ako taký.

Dynabook nikdy nebol zostrojený, no Kay v roku 1972 spísal hardvérové súčasti, ktoré by sa v ňom použili a ktoré už v tej dobe boli na trhu, vrátane procesora, pamäte, klávesnice, displeja a dvoch kaziet. V tej by jeho výroba vyšla na asi 6000 USD.

Ďalší vývoj

Osemdesiate a najmä deväťdesiate roky priniesli viacero modelov tabletov, nie vždy však bola ich primárnym účelom konzumácia obsahu. Niekedy sa tento typ zariadení prekrýval s tzv. vreckovými počítačmi, ktoré mali skôr slúžiť ako diár či zápisník.

Zaujímavý koncept „elektronickej čítačky kníh“ predstavila v roku 1994 americká mediálna spoločnosť Knight Ridder. V promočnom videu inžinieri z Knight Ridder predstavujú víziu digitálneho zariadenia, ktoré by malo nahradiť papierové noviny.

V roku 1996 sa Európska komisia v rámci programu ESPRIT podieľala na financovaní vývoja konceptu zariadenia NewsPAD. Na jeho vývoji pracovala spoločnosť Acorn Computer Group a malo ísť o zariadenie vo forme tabletu o veľkosti časopisu s farebným LCD monitorom s rozlíšením 800 x 600 obrazových bodov.

Celé ovládanie malo prebiehať pomocou dotykovej vrstvy na displeji. Jediné hardvérové tlačidlo malo slúžiť na zapínanie a vypínanie. Zariadenie poháňal 40-MHz ARM procesor a okrem malého reproduktora sa počítalo tiež s mikrofónom a dokonca malou videokamerou.

Zariadenie malo plniť funkciu elektronických multimediálnych novín. Dáta sa do neho nahrávali dokovaciou stanicou, ktorá bola pripojená na internet a NewsPAD sa do nej vkladal na nahratie obsahu.

Niekoľko prototypov NewsPADu bolo vyrobených a boli dokonca na testovanie nasadené do niekoľkých domácností v Barcelone. Po roku 1997 sa však tablet ďalej nevyvíjal.

V tomto prehľade sme sa tak trochu vyhli čítačkám elektronických kníh. To je preto, lebo ich historickou úlohou nebolo ani tak priniesť formu obsahu, ktorá by sa na knihách zobraziť nedala, ale skôr nahradiť knihy ako také. Nič to však nemení na veci, že ak aj tieto zariadenia si zaslúžia pozornosť a prípadne samostatný článok.

iPad

Svoj koncept na zariadenie distribuujúce mutlimediálny obsah mal v tej dobe dokonca aj Walt Disney, no ani to sa nedočkalo realizácie. Od konca 90. rokov a v priebehu prvéj dekády nového tisícročia sa aktívne snažil na trh uviesť svoj tablet Microsoft a tiež niekoľko ďalších výrobcov. Zameriavali sa však skôr na zariadenie, ktoré by bolo alternatívnou ultra-prenosného notebooku a nedarilo sa im osloviť dostatočne širokú verejnosť.

Ako to nakoniec dopadlo, už všetci poznáme. V roku 2007 Apple uviedol iPhone, telefón s revolučným dotykovým ovládaním, ktorý sa stal hitom. Jeho rozšírenie malo pre budúcnosť tabletov jeden veľmi dôležitý prínos – ľudia si rýchlo zvykli na jeho ovládanie a vývojári sa vďaka úspechu App Store zžili s vývojom pre iOS, ktorý bol jeho operačným systémom (v tej dobe sa mu ešte hovorilo iPhone OS).

Keď Steve Jobs v roku 2010 predstavil „natiahnutý iPod touch” s 9,7-palcovou obrazovkou, každý vedel, ako ho ovládať a stabilná komunita vývojárov rýchlo začala vydávať jednu iPad aplikáciu za druhou. Fungujúci ekosystém, pripravený trh, rozumné parametre a prijateľná cena boli konečne tou správnou kombináciou, ktorá otvorila dvere masovému rozšíreniu tabletov.

Parametre však neboli všetko, čo iPadu pomohlo presadiť sa oproti ostatným tabletom. Prezentovaný bol s jasnou víziou toho, čo s ním majú používatelia robiť. Už prvý iPad bol predstavený spolu s kancelárskou sadou od Apple, no rýchlo bolo jasné, že ide o zariadenie primárne vhodné na konzumáciu obsahu. Jobs mal pri jeho predstavení na javisku kreslo, do ktorého si sadol a čítal na iPade noviny. Prezrel si internet a čítal maily. Prirodzené činnosti, ktoré človek robí, keď práve nepracuje, ale musel pri nich dovtedy buď sedieť s notebookom alebo pri stolnom počítači, prípadne pozerať do miniatúrneho displeja smartfónu.

Konkurenčné tablety na seba nenechali dlho čakať. Vzhľadom na ekosystém Apple sa postupne ukázalo, že dokážu zaujať najmä cenou. Postupne sa objavili tablety s cenovkou pod 400 USD, neskôr dokonca pod 200 USD a pokiaľ započítame aj neznačkových čínskych výrobcov, tak neraz aj pod 100 USD.

Budúcnosť

Len v poslednom štvrťroku 2012 bolo predaných na celom svete 64 miliónov tabletov, za celý rok to bolo 136 miliónov, dvojnásobok oproti roku 2011. Len v decembri 2012 bolo predaných vo Veľkej Británii viac tabletov, než notebookov za celý rok. Nie je dôvod očakávať, že tento trend sa zastaví, či dokonca vráti. Tablety si našli svoje miesto v domácnostiach a najmä v rozvojových krajinách budú vzhľadom na priaznivú cenu neznačkových modelov a nízke výrobné náklady často prvým počítačom, ktorý budú mladí ľudia vlastniť. Na túto skutočnosť je potrebné myslieť či už pri návrhu dizajnov webov, ako aj pri samotnej úprave obsahu na tablety.

Autor: Maroš Žofčin
Titulné foto: Johan Larsson