Gill Sans. Helvetica po Anglicky – dejiny typografie X.

Písmo, ktoré vám v našom seriáli predstavíme dnes, sa zvykne nazývať aj Anglickou Helveticou. Jeho autor Eric Gill študoval u Edwarda Johnstona, ktorý je zase tvorcom ikonického písma z tabúľ londýnskeho metra. Neskôr sa stal jeho priateľom a asistentom. Niet preto divu, že si ľudia často Johnston Sans a Gill Sans mýlia. pokračovanie článku

Futura. Malý krok pre človeka… – dejiny typografie IX.

Jakob Erbar bol nemecký profesor, ktorý v roku 1922 vytvoril vôbec prvé geometrické sans-serif písmo. Pomenovanie získalo vcelku príznačné – Erbar Grotesk. Teraz si možno poviete: moment, písmo o ktorom má byť dnes reč, je predsa Futura. Tak, správne. Ale všetko poporiadku. pokračovanie článku

Egyptian. Tie pätky dajme takto – dejiny typografie VIII.

Už je to dlhší čas, odkedy sme tu naposledy mali novú časť dejín typografie. S letným počasím vám prinášame písmo s exoticky znejúcim menom, ktoré sa zapísalo do histórie. Egyptian.

pokračovanie článku

Sans Serif. Preč s pätkami! – dejiny typografie VII.

Prvýkrát bolo takéto písmo použité v roku 1816 Williamom Caslonom IV. Veľmi rýchlo si získalo obľubu po celej Európe i v Amerike, vyskytujúc sa pod rôznymi menami ako „grotesque“ a „sans serif“. Aj keď zo začiatku nebolo so sans serifom všetko také dokonalé.

pokračovanie článku

Modern. Vylepšená elegancia – dejiny typografie VI.

Baskerville písmo, o ktorom bol predošlý diel nášho seriálu, bolo v mnohom prelomové. V porovnaní s Old Style predchodcami, bol na prvý pohľad viditeľný veľký nepomer medzi tenkými a hrubými líniami znakov. Podľa súčasníkov bol tento kontrast taký výrazný, že doslova „oslepoval“. Nie o ňom však dnes budeme hovoriť. Písma typu Modern, známe aj ako Didone (synonymum pre Modern), posunuli hranice ešte ďalej.

pokračovanie článku

Baskerville. Písmo vytvorené analfabetom – dejiny typografie V.

Písmo, ktoré nesie meno po svojom tvorcovi, bolo vytvorené v roku 1754. Autor John Baskerville, pochádzajúci z Birminghamu bol vo svojej oblasti takpovediac samoukom. Talent, ktorý v ňom driemal, objavil jeho pôvodný zamestnávateľ. Baskerville slúžil v začiatkoch svojej kariéry vo vikárstve a práve tam si všimli jeho nadanie pre písanie. Pôvodne negramotný, začal sa na štúdiách veľmi zaujímať o kaligrafiu a ručné písanie. To sa neskôr odrazilo i v rezoch, ktoré navrhol.

pokračovanie článku

Caslon alebo príbeh o malej zmene – dejiny typografie IV.

18. storočie nebolo pre Anglicko príliš ružové. Teda, ak si odmyslíme to, že patril k námorným a svetovým veľmociam tej doby. Po stránke písiem však do veľkej miery závisela od rezov, ktoré na ostrov priviezli z Holandska. To sa zmenilo vo chvíli, keď sa k slovu dostal William Caslon.
pokračovanie článku

Italics alebo písmo na šikmej ploche – dejiny typografie III.

Písmo typu italics vzniklo z pragmatického dôvodu – dostať na list papiera viac textu. Takéto uvedomelé správanie vtedajších tlačiarov k prírode má pôvod predovšetkým v ekonomickej stránke veci. Okrem stromov totiž šetril italics aj obsah mešcov s peniazmi. Práve preto sa mu podarilo presadiť.

pokračovanie článku

Francúzsky ako roman type – dejiny typografie II.

Po blackletteri tu máme ďalšie notoricky známe písmo. Vzniklo v pätnástom storočí v Benátkach ako odpoveď práve na Gutenbergov font. A celkom slušne mu to natrelo. Držte si serify, prichádza Roman Type.

pokračovanie článku